Otec Jozef Haľko (prvý bratislavský farár) a Emília Haľková

Otec Jozef Haľko a Emília Haľková

prvý bratislavský farár, titulárny kanonik a jeho manželka

„Pri dovolávaní sa rehabilitácie Gréckokatolíckej cirkvi zohrali hlavnú úlohu tri centrá: V Prahe - o. biskup ThDr. Vasiľ Hopko s o. Ivanom Ljavincom, v Bratislave - o. ThDr. Pavol Rusnák, o. Emil Zorvan, o. ThDr. Ján Murín, o. Jozef Haľko, v Košiciach - o. ThDr Štefan Ujhelyi, o. Ján Fircák, o. ThDr. Ján Seman, o. Bartolomej Demko, o. Jozef Knežo, o. Juraj Bujňák a iní.“

Otec Jozef Haľko sa narodil 24. januára 1904 v Hazletone, v štáte Pennsylvánia, USA, ako najmladší zo siedmich detí. Mal ešte dvoch bratov a štyri sestry. Bol synom gréckokatolíckeho kňaza Jána Haľku, ktorý účinkoval ako duchovný medzi veriacimi gréckokatolíckeho vierovyznania v USA na prelome 19. a 20. stor. po dobu desiatich rokov v McEdoo (1887-1899) vo farnosti sv. Michala a v Hazletone, kde účinkoval od r. 1899 do r. 1907, v grkat. farnosti pri chráme sv. Jána Krstiteľa, kde postavil farský dom, v ktorom sa aj syn Jozef narodil. Ďalej účinkoval v gréckokatolíckej farnosti vo Vyšnom Orlíku a v Miňovciach. Matka Helena, rod. Petrášovská, pracovala v domácnosti.

Detstvo prežil v Hazletone, ako i vo Vyšnom Orlíku, kde ho zastihli hrôzy prvej svetovej vojny. Tu bol svedkom zničenia novoupravenej farskej budovy. Do gymnázia chodil v Prešove a po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky 24. júna 1924 bol prijatý do gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove.

Pred vysviackou prijal 4. júla 1928 sviatosť manželstva s Emíliou Jurekovou v chráme najsvätejšej Trojice v Haniske pri Prešove. Manželka Emília bola dcérou školského inšpektora Jozefa Jureka. Sama bola odbornou učiteľkou slovenčiny, dejepisu a hudby. Horlivo uctievala cyrilometodské tradície. Kňazskú vysviacku prijal v Prešove 12. júla 1928 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa z rúk vladyku Pavla Petra Gojdiča, OSBM. Boh im požehnal dvoch synov: Jozefa a Mikuláša a dcéru Oľgu.

Po kňazskej vysviacke sa stal správcom farnosti Vyšná Olšava, okr. Stropkov. Po šiestich rokoch, v roku 1934 bol menovaný za správcu farnosti Telepovce, ale v skutočnosti l. apríla 1934 bol poslaný do diaspóry v Bratislave. Tu organizoval novú farnosť. Preloženie z východného Slovenska do Bratislavy malo slúžiť najmä gréckokatolíckym veriacim v Bratislave, v okolí a na veľkej časti Slovenska (ohraničené približne obcami Skalica, Myjava, Žilina, Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský svätý Mikuláš, Banská Bystrica, Banská Štiavnica), prakticky polovica vtedajšieho Slovenska.

Bratislavská gréckokatolícka farnosť bola systemizovaná Ministerstvom kultúry v Bratislave dňa 6. októbra 1939. Otec Jozef sa stal jej prvým správcom. Zároveň bol kontaktnou osobou Gréckokatolíckeho ordinariátu v Prešove s cirkevnými, vládnymi a diplomatickými kruhmi v Bratislave.

V roku 1941 založila v Bratislave svoju pobočku Jednota sv. Cyrila a Metoda. Myšlienku jednoty medzi gréckokatolíkmi, okrem iných, propagoval aj o. Jozef Haľko, bratislavský gréckokatolícky farár.

Manželka Emília, ktorej hudobné nadanie a schopnosti boli zveľaďované profesorom Mikulášom Moyzesom, v roku 1936 založila a dlhé roky viedla starosloviensky cirkevný spevokol, ktorý skrášľoval bohoslužby najmä počas väčších cirkevných sviatkov. Vystupoval i na verejnosti a v rozhlase.

Ako horlivý prívrženec a ctiteľ cyrilometodskej tradície o. Jozef zorganizoval a celebroval starosloviensku liturgiu v pôvodnom jazyku našich predkov na hrade Devín, snáď ako prvý od čias príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Bolo to v rokoch 1945,1946 a 1948. Pri týchto príležitostiach vystupoval aj starosloviensky cirkevný spevokol.

Pred koncom druhej svetovej vojny v roku 1945 gréckokatolícky farský kostol sv. Mikuláša v Bratislave bol ťažko poškodený (zhorela veža a strecha). O. Haľko organizoval a zabezpečoval jeho opravu, ktorú viedol 5 rokov a dokončil v r.1950. Rímskokatolícka cirkev v období 1945-1950 a v rokoch 1968 až 1972 prepožičiavala časť svojich priestorov kostola sv. Ladislava a možností pre bohoslužobné potreby gréckokatolíckych veriacich.

V roku 1972 bol gréckokatolíkom daný do stáleho užívania chrám Povýšenia sv. Kríža v Ondrejskom cintoríne. Predchádzalo tomu zložité vyjednávanie. Pôvodný chrám v Ondrejskom cintoríne už bol degradovaný na sklad kvetov pre prípravu vencov a kytíc k pohrebom. O. Jozef Haľko a manželka Emília spolu s odhodlanými vplyvnými veriacimi dosiahli súhlas od príslušných úradov mesta Bratislavy a organizácií tak cirkevných ako i občianskych, aby zruinovaný chrám Povýšenia sv. Kríža v Ondrejskom cintoríne bol poskytnutý pre potreby gréckokatolíckych veriacich. Po jeho generálnej oprave bol chrám posvätený biskupom Dr. Vasiľom Hopkom.

V kritickom roku 1950 odmietol podpísať akciu "P" - prestup na pravoslávie, za ktorý, ako protihodnotu mu štátne orgány ponúkali ponechanie fary, rôzne hmotné výhody a hodnosť pravoslávneho biskupa. Jeho vernosť Gréckokatolíckej cirkvi, biskupovi a pápežovi nezlomili ani vyhrážky, internovanie, vyvezenie za hranice Slovenska a rozptýlenie členov rodiny, každého individuálne na inom mieste Československej republiky.

Bol deportovaný do sústreďovacieho tábora gréckokatolíckych kňazov v Hlohovci. Odtiaľ pre pľúcnu chorobu a jej následky bol poslaný domov, do Bratislavy. Musel sa liečiť, preto nepracoval. Manželka učila na základnej škole a bola jedinou živiteľkou rodiny. Deti mali pre uvedené skutočnosti ťažkosti pri štúdiách.

Neskôr o. Jozef Haľko musel opustiť Bratislavu a niekoľko rokov sa zdržoval na Morave. V roku 1968 sa stal členom akčného výboru pre obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi. Otec ThDr. Peter Šturák o tejto skutočnosti píše: „Dňa 22. apríla 1968 povereník SNR pre kultúru a informácie doc. Štefan Brenčič prijal gréckokatolíckeho biskupa Dr. Vasiľa Hopku a predstaviteľov akčného výboru Dr. Jána Murína, predsedu AV, Jozefa Haľka, Emila Zorvana a Juraja Bujňáka. Predstavitelia Gréckokatolíckej cirkvi zdôraznili, že očakávajú plnú rehabilitáciu Gréckokatolíckej cirkvi, pod čím rozumejú uviesť veci do stavu pred 28. aprílom 1950.“

Po povolení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 vládnym uznesením č. 205/1968 a vládnym nariadením č.70/1968 o jej hospodárskom zabezpečení zo dňa 13. júna 1968, pokračoval o. Jozef v činnosti vo svojej rozsiahlej farnosti. Pomáhali mu dvaja kapláni, rodní bratia: Inocent a Hieronym Fedoroňkovci z rádu baziliánov. Práca v bratislavskej farnosti bola náročná, najmä pre veľký rozptyl veriacich nielen v Bratislave, ale i v celom Západoslovenskom i Stredoslovenskom kraji.

Dňa 28. októbra 1968 sa uskutočnila na väzenskom cintoríne v Leopoldove exhumácia a prevezenie telesných pozostatkov o. biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM. „Exhumácie sa zúčastnili gréckokatolícki kňazi: o. Mikuláš Rojkovič, o. Marián Potaš, OSBM, o. Ivan Ljavinec, o. Eugen Kočiš, o. Jozef Haľko, o. Mikuláš Takáč, oo. Hieronym a Inocent Fedoroňkovci, OSBM, a kantor Mikuláš Seman.“

Po roku 1968 pôsobil o. J. Haľko na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Bratislave ako lektor, kde poslucháčom bohoslovia z Prešovskej eparchie prednášal východnú liturgiku a napísal pre bohoslovcov aj skriptá. Je pozoruhodné spomenúť, že v tejto dobe bol medzi bohoslovcami aj terajší arcibiskup-metropolita vladyka Ján Babjak, ktorý v roku 1988 bol aj kaplánom bratislavskej gréckokatolíckej farnosti.

Bratislavskú farnosť spravoval o. Jozef Haľko do 26. novembra 1979. Za svoju prácu bol menovaný za konzistoriálneho radcu, arcidekana a titulárneho kanonika Prešovskej eparchie. Zomrel 9. mája 1987 v Bratislave. Smútočná rozlúčka za účasti vďačných veriacich, predstaviteľov cirkevných kruhov a CBMF sa konala dňa 11. mája v chráme Povýšenia sv. Kríža v Bratislave. Pohrebné obrady vykonal dňa 15. mája 1987 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove prešovský ordinár Mons. Ján Hirka. Telesné pozostatky o. J. Haľka boli uložené na Verejnom cintoríne v Prešove. 22. augusta 1998 bol in memoriam uctený prešovským biskupským úradom diplomom a medailou za vernosť rímskemu pápežovi a cirkvi v časoch prenasledovania.

O. titulárny kanonik Jozef Haľko založil gréckokatolícku farnosť v Bratislave 1. apríla 1934 a bol jej duchovným otcom a správcom až do 26. novembra 1979, spolu 45 rokov, vrátane rokov exilu a prenasledovania, počas ktorých pri krátkych návštevách v Bratislave vykonával „nedovolenú“ pastoračnú činnosť.

Podľa J. Babjak, SJ: Zostali verní 6. Košice: Slovo, 2000, s. 20-23. Doplnil/upravil: Jozef Haľko a A.Š.

Gréckokatolíci na Slovensku - Byzantine Catholics in Slovakia