Po obede nás čaká trochu ráznejšie stúpanie na hrebeň. S obavou pozeráme na Katku, ktorá už cestou sem sa akosi necítila vo svojej koži. Bezmocne stála pri svojom batohu a bolo vidieť, že sama si ho na chrbát nedá. S našou pomocou nakoniec pristál na jej chrbte, zapotácala sa pod jeho ťarchou, vyrazila vpred.... a čoskoro sa nám stratila z dohľadu. Opäť ženský rod zahanbil chlapov. Andrej by jej hádam aj stačil, keby sa nemusel ustavične napchávať každým lesným plodom, ktorý uzrel. Jožo rozvážne kráčajúc na konci pelotónu preklínal striedavo svoju kondíciu a hnusný strmý kopec, kým Dávid diplomaticky pod rúškom priateľského čakania na Joža tiež len bezmocne lapal dych. Nakoniec sme úspešne dospeli k hranici lesa, v ktorom nás chvíľu zdržala búrka a blesky udierajúce dosť blízko. Po malom blúdení stúpame konečne na bočný hrebeň Muncel (< munticel = hôrka, vŕšok).
Kropení miernym dažďom míňame prvý výraznejší vŕšok Godeanu, napriek českému popisu trasy nachádzame vodu (celkom inde ako údajne mala byť) a prichádzame na lúku vedľa lesa s množstvom suchého dreva... no neutáborte sa tam! Staviame stan na koňmi rozrytej zemi a tešíme sa z dokonale anatomicky riešeného podkladu, na ktorom budeme spať. Hotový raj pre chrbticu za akciovú cenu.
Batohy žiadajúce rázne odľahčenie nás inšpirujú ku kráľovskej večeri s dvoma chodmi, glutamanovou polievkou a cestovinami s mäsovou konzervou.
Jožo rituálne popravuje upálením svoju krabičku cigariet. Otŕčame sa v dyme, povinnom horskom dezodorante. Po večernej rozcvičke spočívajúcej v dvíhaní mobilov do výšok bohatších na signál spokojne zaspávame.
4.8. Budíme sa do krásneho rána vo výške 1604 m n.m., obklopení stádom koní zvedavo pozorujúcim votrelcov v revíri.
Údajne aj v noci chodili okolo stanov a požierali okolitú vegetáciu, čo však spiaci chlapi neregistrovali. Jedine Katka prejavila dostatok zodpovednosti a riešila v noci filozofickú otázku, či má začať kričať alebo to prejsť mlčaním. Keďže chlapi spokojne spali až do rána, je zrejmé, ktorú variantu si múdro zvolila.
Útulnou lesnou cestou sa dostávame k ďalším holiam, míňame opustený salaš a napriek axióme, že pri salaši musí byť voda, vodu nenachádzame.
Obchádzame vŕšok Steaua Mică (Malá hviezda) a naše pochvalné reči o rajskom tichu pustých hôr prerušuje rámus terénnych motoriek. Dostatočná príučka na to, aby sme konečne pochopili, že krabička pripínačiek nesmie chýbať v našej výbave. Obdivujeme prekrásne prasnice, ktoré si zvodne zakrývajú oči dlhými ušami a rýpu zem so strhujúcim nadšením. Dobývame prvý výraznejší vrchol Steaua Mare (Veľká hviezda) a prerieďujeme na ňom štedrú úrodu čučoriedok. Po dlhej dileme sa zhodneme na tom, že si dáme obed.
Gréckokatolíci na Slovensku - Byzantine Catholics in Slovakia
|
|
|
|
Posledná úprava: andreios 18.10.2004
Počítadlo pre tento cestopis:
|
|
