ČOTKY

V celom kresťanskom svete, tak katolíckom ako i nekatolíckom, dnes rastie záujem o Ježišovu (Isusovu) modlitbu. Jej princíp spočíva v mnohonásobnom sústredenom opakovaní krátkej formuly: Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym. V našom obrade sa odporúča práve vytrvalé opakovanie tejto modlitby ako najjednoduchšia cesta k dosiahnutiu ustavičnej modlitby, modlitby srdca. Otcovia zdôrazňujú, že ustavičná modlitba je najistejšou cestou k spáse.

S tým súvisí aj záujem o čotky, modlitebnú šnúru s uzlíkmi, ktorá sa používa pri tejto modlitbe ako pomôcka. Jej význam je jednak v tom, že pomáha pri “počítaní” modlitby, ak sa ju modlíme podľa určitého modlitebného pravidla (napríklad sto razy ráno a sto večer). Ešte dôležitejšie je však asi to, že nám pomáha pri sústredení sa na modlitbu. Tým, že nás uzlíky tlačia medzi prstami alebo na zápästí ruky, vytvárajú podvedomý reflex k opakovaniu slov Ježišovej modlitby. Vytvorenie takéhoto reflexu je veľmi užitočné, najmä v ťažkých situáciách, keď je človek rozrušený, nervózny, bojí sa alebo sa ťažko sústredí. Vtedy dotyk čotkových uzlíkov akoby sám podnecuje modlitbu. Samozrejme, je potrebné sa modlitbe venovať istý čas, kým človek takýto reflex získa.

Čotky sa takto stávajú akoby duchovným mečom, ktorým môžeme veľmi účinne odháňať pokušenia, pochmúrne myšlienky, zúfalstvo. Aj apoštol Pavol nás povzbudzuje: Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! (Ef 6, 13) Nosenie čotiek vyjadruje neustálu pripravenosť k modlitbe, k duchovnému boju. Čotky sa tradične nosia na ruke, zväčša na zápästí pravej ruky. Dôvod môžeme vidieť v knihe Deuteronómium a knihe Exodos, kde Boh viac ráz prikazuje Izraelu: Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. (Dt 11, 18; pozri aj Dt 6, 8-9; Ex 13, 9.16) Skutočne, ak čotky neustále nosíme na ruke, najmä zo začiatku ich budeme výrazne cítiť, možno nás budú trochu aj “omínať”. A ak ich niekde zabudneme, bude nám čosi na ruke chýbať. To je dobre, lebo takto nám čotky neustále pripomínajú, že sa máme modliť a bez prestania vzývať Ježišovo meno (por. 1 Sol 5, 17; Sk 4, 12). Vždy vtedy, keď nás čotky “omínajú”, alebo nám na ne náhodou padne zrak, niekoľkokrát opakujme modlitbu, či už sme v autobuse, čakáme v obchode v rade na pokladňu či v akejkoľvek inej situácii. Takto môžeme posvätiť celý čas dňa, a osobitne účinne tie chvíle, ktoré by inak boli z duchovného hľadiska “stratené”. (por. Ef 5, 15-16) Nosiť čotky na ruke je pre svet aj dôležitým svedectvom, že patríme Kristovi. V Apokalypse sa píše, že hriešnici budú na pravej ruke alebo na čele nosiť znak šelmy - démona (Zjv 13, 16-17); my kresťania máme nosiť znak Krista, a čotky sú jedným z takýchto znakov.

Nosiť čotky na ruke nie je nejaké vystatovanie či predvádzanie sa, a už vôbec nie módny výstrelok, ale je to dôležité svedectvo pre svet a zároveň účinná pomôcka, ktorá nám môže pomôcť pri modlitbe. Čotky nie sú určené len pre mníchov, či “pobožných ľudí”, ale pre každého kresťana. Otcovia odporúčajú, aby sme pri Ježišovej modlitbe používali čotky. Ak sa ju budeme pravidelne modliť s čotkami (napríklad sto razy denne), pomerne rýchlo získame už spomínaný reflex, ktorý nás potom vždy pri dotyku čotiek bude podnecovať k modlitbe.

Čotky sa tradične viažu z vlny, väčšinou čiernej (alebo inej tmavej) farby. Viazanie čotkových uzlov je náročné na čas i zručnosť. V súčasnosti sa na viazanie často používajú aj syntetické šnúry, zriedkavo sa nájdu aj čotky s drevenými koráľmi. Zvyčajne sú malé s 33 uzlíkmi, alebo veľké so 100 uzlíkmi. Výnimočne bývajú aj čotky s 25, 50, 150 alebo 200 uzlíkmi. Číslo 33 tu symbolizuje 33 rokov Kristovho života na zemi. Veľké čotky sú zase praktické najmä na počítanie pri nejakom modlitebnom pravidle, mnísi sa modlia Ježišovu modlitbu niekoľko sto ráz denne. Veľké čotky mávajú uzlíky delené po 10 (ruská tradícia) alebo 25 (grécka tradícia), zriedkavo aj po 33 uzlíkov. V týchto predeloch sa môžu robiť poklony prípadne aj vložiť nejaká krátka modlitba. Je veľmi pravdepodobné, že práve z čotiek neskôr na Západe vznikol ruženec.

Ako zaujímavosť možno uviesť, že po starosloviensky sa čotky nazývajú vérvica, po grécky komboskinion (kombos = uzol), po srbsky brojanice (niečo ako počítadlo; broj = číslo), po rumunsky metanoia (pôvodne grécke slovo znamenajúce obrátenie).

Obnovený záujem o čotky u nás i vo svete je nepochybne dielom Svätého Ducha, ktorý takto vedie Cirkev k opätovnému objaveniu potreby ustavičnej modlitby, modlitby srdca, ku ktorej nás volá slovami apoštola Pavla: Bez prestania sa modlite! (1 Sol 5, 17) Táto výzva apoštola platí aj pre nás a čotky môžu byť dobrou pomôckou, ktorá nám ju pomôže napĺňať.

Andrej Škoviera

Krátke poučenie o Ježišovej (Isusovej) modlitbe (aj pekne zalomené pdf)

Gréckokatolíci na Slovensku

Index > Texty > Teologické texty > Čotky