Cyrilo-metodská tradícia u gréckokatolíkov
Sme gréckokatolíci. A sme na to hrdí. (Aspoň dúfam.) Nejde však len o to, aby sme sa vedeli k tomu prihlásiť, pri sčítaní ľudu napísať do kolónky náboženstvo gréckokatolík, ale ide aj o to, aby sme chápali, čo to znamená a aby sme to žili. Často sa hrdíme tým, že sme pokračovateľmi cyrilometodskej tradície, že používame v bohoslužbách starosloviensky jazyk a uchovali sme si cyrilometodský obrad. Čo teda znamená, že naša cirkev je pokračovateľkou cyrilometodskej tradície?
Byzantská misia u nás
Snahou byzantskej misie, ktorú viedli svätí Cyril a Metod, bolo založiť autonómnu miestnu slovanskú cirkev, nezávislú od iných, najmä od Frankov (dnes používame termín cirkev sui iuris - svojprávna cirkev). Najdôležitejším počinom v tomto smere bolo zavedenie staroslovienčiny ako bohoslužobného, teologického, kultúrneho a administratívneho jazyka s vlastným písmom. Rastislavovo pozvanie nesmerovalo k byzantskému cisárovi Michalovi III. náhodou, jeho cieľom bolo postupné vymanenie sa spod vplyvu Franskej ríše vo všetkých oblastiach - teda i v cirkevnej. Rastislav nepochybne vedel, že východné cirkvi nikdy nevnucovali používanie určitého liturgického jazyka, ale zvyknú používať ľudu zrozumiteľný jazyk. Tým napomáhali aj rozvoju jednotlivých národov. Práve zavedením zrozumiteľného jazyka (staroslovienčiny) do všetkých oblastí spoločenského života mali Konštantín a Metod prispieť aj k upevneniu zvrchovanosti a samostatnosti Veľkej Moravy. To bol nevyhnutný predpoklad pre rozvoj vlastnej kultúry a vzdelanosti na Veľkej Morave. Táto idea svätých bratov sa uplatnila nielen na Veľkej Morave a v Panónii, ale ešte za života sv. Metoda aj u iných slovanských národov. Po smrti sv. Metoda v r. 885 sa najmä v dôsledku Vichingových intríg cyrilometodské dielo na našom území dostáva do veľkých ťažkostí, mnoho učeníkov muselo opustiť Veľkú Moravu. Uchýlili sa do okolitých slovanských krajín, najmä do Bulharska, a tak sa odkaz solúnskych bratov rozšíril v celom slovanskom svete. Tu treba poopraviť mylnú, ale rozšírenú predstavu, ktorá územne redukuje Veľkú Moravu len na dnešné západné Slovensko a Moravu. Archeológovia odkryli aj na východnom Slovensku viacero hradísk s veľkomoravským pôvodom, čo dokazuje, že územie východného Slovenska bolo živou a integrálnou súčasťou Veľkomoravskej ríše.
Cyrilometodská úcta
Úcta k sv. Cyrilovi sa začala na našom území šíriť skoro po jeho smrti, čo dosvedčuje napísanie jeho života, pochvalného slova a najmä liturgických textov na večiereň a utiereň (Služba sv. Konštantínovi - Cyrilovi). Aj úcta sv. Metoda má svoj pôvod na Veľkej Morave, čo dosvedčuje Život Metoda, ktorý bol napísaný ešte pred vyhnaním učeníkov z nášho územia.
Kult sv. Cyrila a Metoda na našom území však nezanikol, ale rezonoval aj po páde Veľkej Moravy (906) najmä v legendách a povestiach, ktoré uchovávali a šírili igrici (ioculatores) – potulní púťoví speváci, herci a rozprávači. Žiaľ, vo východnom obrade nám chýba dostatok dokladov o tejto úcte v priebehu storočí.
Svätí Cyril a Metod sa od polovice 19. storočia stali patrónmi mnohých slovenských chrámov obidvoch obradov, čo súvisí s národnoobrodenským hnutím, ktoré sa často odvolávalo aj na svätých solúnskych bratov. Osobitne v Amerike žijúci gréckokatolíci im zasvätili veľa cerkví. V roku 1941 bol v Michalovciach založený spolok Jednota sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol v roku 1950 komunistami zrušený a obnovený až po roku 1990 ako Spolok sv. Cyrila a Metoda. Jeho poslaním je náboženská a kultúrna osveta gréckokatolíkov, čím nadväzuje na činnosť cyrilometodskej misie.
V 20. storočí sa výskumu cyrilometodského obdobia a cyrilometodského odkazu intenzívne venovali viacerí slovenskí gréckokatolíci - prof. Michal Lacko, SJ, prof. Ondrej Halaga, doc. Michal Fedor, zo súčasných spomeňme aspoň jezuitu arcibiskupa Cyrila Vasiľa (a jeho publikáciu Gréckokatolíci: dejiny – osudy – osobnosti), sekretára Kongregácie pre východné cirkvi a dlhé roky rektora Pápežského východného inštitútu v Ríme.
V roku 1980 zriadil pápež Ján Pavol II. slovenskú gréckokatolícku eparchiu sv. Cyrila a Metoda v Toronte. A v roku 1997 ten istý pápež zverejňuje dekrét o založení Košického apoštolského exarchátu, ktorý zveril pod ochranu sv. Cyrila a Metoda.
K úcte svätých Cyrila a Metoda neodmysliteľne patrí aj úcta ich žiakov a spolupracovníkov. Máloktorých poznáme po mene, piati známi – Gorazd, Kliment, Naum, Sáva a Angelár – sa spolu s Cyrilom a Metodom označujú ako svätí sedmopočetníci (sedmočislenici). Okrem svätého Gorazda, ktorý pochádzal zo slovenského územia z oblasti Nitry, ostatní pochádzali z južných slovanských kmeňov, a preto po r. 885 museli opustiť Veľkú Moravu. Sedmopočetníci sa nedávno stali patrónmi gréckokatolíckeho chrámu v Sobranciach. V roku 2000 vznikla v Bratislave Spoločnosť svätých sedmopočetníkov. Ich úcta je rozvinutá aj u našich pravoslávnych bratov, u rímskokatolíkov sa s výnimkou Gorazda ich mená skoro nespomínajú. V našej cirkvi by sa žiadalo ich úctu posilniť, veď napríklad v Bulharsku sú svätí sedmopočetníci uctievaní ako národní svätci (najmä Kliment Ochridský, ktorý tu po vyhnaní z Veľkej Moravy pôsobil ešte 30 rokov).
Aj úcta sv. veľkomučeníka Demetra Solúnskeho má na Slovensku cyrilometodské korene. Svätý Demeter bol patrónom mesta Solúna, odkiaľ sv. Cyril a Metod pochádzali, a azda aj preto si ho veľmi ctili. Aj v Životoch Konštantína a Metoda sa uvádza, že prekladanie Biblie ukončili 26. októbra – práve na deň sv. Demetra Solúnskeho a v tento deň slúžili aj liturgiu tomuto východnému svätcovi. Nemožno predpokladať, žeby odslúžili liturgiu západného obradu, lebo pamiatka sv. Demetra Solúnskeho sa v latinskej cirkvi slávila inokedy - 8. novembra. Neskoršie slávenie tohto sviatku v Uhorsku sa už tradične spájalo s východným obradovým chápaním. Najmä na východnom Slovensku sa nachádza viacero chrámov východného obradu zasvätených sv. Demetrovi. (Niekoľkonásobne viac ako rímskokatolíckych, hoci i v západnom obrade sa zachovalo niekoľko starobylých patrocínií sv. Demetra.) Možno odôvodnene predpokladať, že tieto patrocíniá majú svoj pôvod vo veľkomoravskej dobe a pretrvali od čias sv. Cyrila a Metoda až podnes.
Sviatok slovanských rovnoapoštolov Cyrila a Metoda sa vo východnej cirkvi slávi nasledovne: 14. februára sa slávi pamiatka prechodu do večnosti sv. Cyrila Filozofa, učiteľa Slovanov, pamiatka prechodu do večnosti sv. Metoda pripadá na 6. apríla a spoločný sviatok majú 11. mája. Sviatok svätých sedmopočetníkov (sedmočislenikov) slávime 27. júla. V minulosti tento sviatok u nás akoby vymizol, je potešiteľné, že sa opäť objavil v kalendári. V západnej cirkvi sa spoločná pamiatka našich vierozvestov slávi inokedy – 5. júla. Tento dátum bol zavedený až v roku 1863 pri miléniových oslavách ich príchodu na Veľkú Moravu, hoci latinská cirkev svätých bratov oficiálne svätorečila až v roku 1880. V súčasnosti je tento deň štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Sviatok u nás prijala aj východná cirkev, a tak vlastne slávi spoločnú pamiatku svätých bratov až dva razy v roku (ak počítame aj 27. júl, tak vlastne až tri razy).
Bohoslužobný jazyk
Tam, kde sa zachoval byzantsko-slovanský obrad, sa dodržiavala aj cyrilometodská zásada používania zrozumiteľného jazyka, najmä v bohoslužobnej oblasti. Staroslovienčina prešla istými vývojovými zmenami, postupne od 11. storočia už hovoríme o cirkevnej slovančine. Zo 16. a 17. storočia sa na území východného Slovenska zachovali viaceré cyrilské kódexy, ktoré dosvedčujú živosť tejto tradície. Cirkevnoslovanské knihy tlačené cyrilikou sa pre gréckokatolíkov na Slovensku aj vydávali, a to v univerzitnej tlačiarni v Trnave na konci 17. a začiatku 18. storočia. Cirkevná slovančina sa aj na našom území vo východnom obradovom prostredí dlho vnímala ako ľudu zrozumiteľný jazyk. Dokonca v polovici 19. storočia sa krátke obdobie rusínski národní buditelia na čele s o. Alexandrom Duchnovičom snažili zaviesť cirkevnú slovančinu ako spisovný jazyk pre Rusínov. Až v prvej polovici 20. storočia sa ukazovala nevyhnutná potreba prekladu z cirkevnej slovančiny do slovenčiny. Priekopníkom v tomto smere bol o. Pavol Spišák, ktorý v tridsiatych a štyridsiatych rokoch pripravil prvé preklady bohoslužobných textov. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vždy udržala živú túto najdôležitejšiu časť cyrilometodského odkazu – používanie ľudu zrozumiteľného jazyka v bohoslužbách. Pravoslávna cirkev na Slovensku paradoxne odmieta zavedenie slovenčiny do liturgického používania a ako bohoslužobný jazyk používa iba cirkevnú slovančinu. Rímskokatolícka cirkev pripustila používanie domáceho jazyka v bohoslužbách až po II. vatikánskom koncile (1962-1965), teda 1100 rokov túto myšlienku sv. Cyrila a Metoda neprijímala.
Zaujímavá je tu tiež otázka používania cirkevnej slovančiny. Tá je priamym potomkom staroslovienčiny, ktorú do liturgického, kultúrneho a administratívneho používania uviedli sv. Cyril a Metod. Preto by jej “vyradenie” z bohoslužobného života bolo veľkou škodou. Mnohé dnešné cirkevnoslovanské liturgické texty sa len málo odlišujú od prvých prekladov svätých solúnskych bratov a ich spolupracovníkov. K tomu treba čosi povedať aj o písme. Až do polovice 19. storočia sa na našom území používali cirkevnoslovanské knihy tlačené výhradne cyrilikou. Nie je celkom isté, ktoré písmo zostavil sv. Cyril, či hlaholiku alebo cyriliku (väčšia časť bádateľov sa v súčasnosti prikláňa k hlaholike). No isté je, že cyrilika má svoj vzťah k sv. Konštantínovi – Cyrilovi. Ak ju aj nezostavil on sám, urobil to niekto z jeho žiakov a pomenoval ju podľa neho. Rusíni na Slovensku podnes používajú aj upravenú formu tohto písma (tzv. azbuku), a to aj v svetskej oblasti.
Cyrilometodský obrad
K cyrilometodskej tradícii sa gréckokatolíci na Slovensku osobitným spôsobom hlásia tiež preto, že používajú obrad sv. Cyrila a Metoda – teda byzantský. O jeho prítomnosti na Veľkej Morave svedčí napr. zmienka v 15. kapitole Života Konštantína – Cyrila, že sv. Cyril svojich žiakov naučil aj povečernici, čo je preklad gréckeho slova apodeipnon (a nie latinského completorium). Životy tiež spomínajú, že sv. Metod ukončil preklad celej Biblie 26. októbra, na sviatok sv. veľkomučeníka Demetra podľa byzantského kalendára (k tomu pozri vyššie). Takisto 9. pieseň kánona sv. Demetrovi, ktorú zložili a určite aj používali svätí bratia na Veľkej Morave, je jasne liturgickým textom byzantského obradu. Aj služba sv. Cyrilovi, ktorú krátko po jeho smrti zložil pravdepodobne sedmopočetník sv. Sáva, je súborom menlivých častí na večiereň a utiereň byzantského obradu. Významným dokladom existencie byzantského obradu sú pergamenové zlomky s časťou kánona veľkomučeníkovi Demetrovi, ktoré sa našli v obci Ostrožnica pri Humennom. Pochádzajú z 11. alebo 12. storočia. Postavenie a vplyv východného obradu v Uhorsku až do konca 13. storočia bolo značné, ovplyvňovalo zákonodarstvo krajiny v náboženskej oblasti (predpisy o pôste, o ženatých kňazoch, o cirkevných sviatkoch). Na začiatku 13. storočia pápež Inocent III. vyčítal kráľovi Imrichovi, že v Uhorsku na jeden latinský kláštor pripadá mnoho gréckych. Pápež Lev X. v r. 1521 zostavil bulu, v ktorej hovorí o východnom obrade v Uhorsku, pričom si želá, aby “grécky obrad naďalej zostal a zachoval sa v takej podobe, v akej sa uplatňoval od začiatkov.” Ďalším svedectvom sú spomínané Spišské modlitby z roku 1479, ktorých súčasťou sú spoločné modlitby prevzaté a upravené z veľkej (pokojnej) ekténie v byzantskom obrade. Na Spiši sa v 13. storočí spomínajú aj dvaja prepošti gréckeho obradu.
Od vyhnania žiakov svätých bratov bol byzantsko-slovanský obrad na našom území potláčaný. Tento tlak sa ešte zvýšil po vymretí uhorského panovníckeho rodu Arpádovcov a nástupe Anjouovcov (pôvodom z Neapola). Posilou pre veriacich východného obradu bola najmä od 14. storočia valašská kolonizácia. Kolonisti prichádzali z oblastí, kde sa používal byzantsko-slovanský obrad a cirkevnoslovanský bohoslužobný jazyk. Tak sa cyrilometodské dedičstvo na Slovensku posilňuje imigráciou z krajín, ktoré boli síce druhotnými dedičmi cyrilometodskej tradície, avšak pre priaznivejšie dejinné okolnosti mohli tento odkaz lepšie rozvinúť. Vďaka tomu mohol náš byzantsko-slovanský obrad kontinuálne pretrvať na tomto území od čias sv. Cyrila a Metoda až po súčasnosť.
Vzťah k Rímu
Napokon treba spomenúť dobré vzťahy sv. Cyrila a Metoda s Rímom. To, že sv. Cyril priniesol do Ríma úctyhodné pozostatky sv. Klimenta, tretieho rímskeho pápeža, bolo nepochybne z Božej prozreteľnosti. To im naklonilo srdcia všetkých Rimanov. Pápež Hadrián II. schválil a požehnal ich dielo. Dva a pol roka boli hosťami na pápežskom dvore. Keď sa neskôr spory s franským klérom vyostrili, Metod išiel záležitosť riešiť do Ríma, kde pápež Ján VIII. opätovne potvrdil toto dielo a udelil mu rozsiahle právomoci a výsady. A keď Frankovia vo svojej zúrivosti Metoda uväznili, pápež ich pod hrozbou exkomunikácie prinútil Metoda prepustiť. Pre objektivitu však treba podotknúť, že udržiavali kontakt aj s Konštantinopolom, odkiaľ boli na Veľkú Moravu vyslaní. V životoch je doložená cesta sv. Metoda do Konštantinopolu v r. 881-882. Byzantská a latinská cirkev v tom čase ešte nebola rozdelená.
Načrtli sme pár aspektov cyrilometodskej tradície, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou života našej cirkvi. S hrdosťou môžeme povedať, že gréckokatolícka cirkev je pokračovateľkou cyrilometodskej tradície par excellence. To však nemá byť akési (vystatovačné) konštatovanie, ale v prvom rade výzva, povolanie túto tradíciu ďalej rozvíjať, hlbšie ju spoznávať a prežívať. Žiadalo by sa v tomto smere vyvíjať v našej cirkvi viacej úsilia.
Andrej Škoviera
Súvisiace:
- Moleben k svätým Cyrilovi a Metodovi
- Služba svätým apoštolom rovným Cyrilovi a Metodovi, učiteľom Slovanov
- Svätí sedmopočetníci (Cyril, Metod, Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva)
- Služba svätým sedmopočetníkom
- Svätý Kliment Ochridský - obsiahlejší životopis
Index > Texty > Teologické texty > Cyrilo-metodská tradícia u gréckokatolíkov
(c) www.grkat.net 31.05.2007 andreios