Otázka účasti novorodencov a detí na svätých tajomstvách Kristovho tela a krvi je otázkou vernosti vlastnej tradícii. Mnohým sa možno bude zdať “absurdnou novotou”, či niečím výmyslom (hoci v 18. storočí sa u nás deťom Eucharistia podávala). Faktom však je, že podávanie Eucharistie deťom sa priamo či nepriamo nariaďuje vo viacerých cirkevných dokumentoch. Najzávažnejšie z nich sú: Kódex kánonov východných cirkví (CCEO), Katechizmus Katolíckej cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví a Druhý vatikánsky koncil - dekrét Orientalium Ecclesiarum (o východných katolíckych cirkvách). Zo starších dokumentov pre zaujímavosť uvádzame úryvok z buly Accepimus nuper Leva X. (1521) o katolíkoch byzantského obradu v Uhorsku.
N.B. Zvýraznenia v textoch sú dielom autora, nenachádzajú sa v pôvodných dokumentoch.
Kánon 697 - Sviatostná iniciácia do tajomstva spásy sa dovršuje prijatím božskej eucharistie, a preto sa má božská eucharistia po krste a pomazaní svätým myrom vyslúžiť kresťanskému veriacemu čím prv podľa normy partikulárneho práva vlastnej cirkvi sui iuris.
Kánon 710 - Ohľadom účasti detí na božskej eucharistii po krste a pomazaní svätým myrom, majú sa dodržiavať, za prijatia vhodných opatrení, predpisy liturgických kníh vlastnej cirkvi sui iuris.
(Preklad z latinského originálu: o. Mgr. Marcel Gajdoš)
1233 Dnes sa teda vo všetkých latinských i východných obradoch uvádzanie dospelých do kresťanského života začína ich vstupom do katechumenátu a vrcholí v jedinom slávení troch sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie. Vo východných obradoch sa uvádzanie detí do kresťanského života začína krstom, po ktorom bezprostredne nasleduje birmovanie a prijatie Eucharistie, kým v rímskom obrade toto uvádzanie detí pokračuje viacročnou katechézou a neskôr sa končí birmovaním a Eucharistiou, ktorá je vrcholom ich uvádzania do kresťanského života.
1244 Prvé prijímanie Eucharistie. Keď sa novopokrstený stal Božím dieťaťom a obliekol si svadobné rúcho, je pripustený na “Baránkovu svadobnú hostinu” a prijíma pokrm nového života, Kristovo telo a krv. Východné cirkvi si uchovávajú živé vedomie jednoty uvádzania do kresťanského života, a preto dávajú sväté prijímanie všetkým novopokrsteným a birmovaným, a to aj malým deťom, pamätajúc na Pánove slová: “Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im...” (Mk 10, 14). Latinská cirkev vyhradzuje pristúpenie k svätému prijímaniu tým, čo dosiahli vek používania rozumu, a zameranie krstu na Eucharistiu vyjadruje prinesením novopokrsteného dieťaťa k oltáru na modlitbu “Otče náš.”
42. Jednota medzi sviatosťami iniciácie
Jedným z usmernení CCEO, ktoré sú v protiklade k častým zvykom, ba dokonca aj partikulárnym legislatívam ostatných storočí, je jednoznačné potvrdenie úzkeho vzťahu, ktorý je medzi tromi sviatosťami kresťanskej iniciácie, takže tento vzťah musí byť viditeľný aj zo spôsobu ich slávenia. Iniciácia je v skutočnosti jednotné a nedeliteľné slávenie vstupu do života v Kristovi, do spoločenstva, ktoré v ňom žije. Tento vstup, ktorý sa začína prvým povolaním k viere, dosahuje svoj vrchol v paschálnom tajomstve Krista, do smrti ktorého sme boli ponorení, aby sme vstali z mŕtvych v jeho vzkriesení, ktoré nás robí Božími synmi a chrámami Svätého Ducha. „Pomazaní” Svätým Duchom pre dielo Kráľovstva stali sme sa hodnými zúčastňovať sa na hostine Kráľovstva. Tu je motív znenia kánonov 695 a 697, ktoré predpisujú spojené alebo časovo len málo vzdialené udelenie troch sviatostí: krstu, myropomazania a svätej eucharistie.
Podľa náuky a praxe prvotnej cirkvi, inšpirovanej Novou zmluvou, veriaci, ktorý prijímal eschatologický dar Ducha Zmŕtvychvstalého, prijímal aj to, aby ten istý Duch bol činný v jeho osobe a pripodobňoval ho Kristovi Pánovi. Krstné znovuzrodenie na Božie deti, dedičov Kráľovstva, ospravedlnených, vykúpených a posvätených nieslo so sebou aj plnoprávne začlenenie do spoločenstva Božieho ľudu. Najvyšší „znak” tejto udalosti bol v pripustení k hostine v Kráľovstve. Preto bolo nevyhnutné, aby tieto sviatosti boli udelené v čo najužšej spojitosti, neoddelene, v kontexte jediného slávenia. Od tohto momentu bol veriaci začlenený do Božieho ľudu so všetkými titulmi a funkciami, ktoré mu jeho nový život v Kristovi a vo Svätom Duchu (Rim 8, 9) dával bez výnimky. Jediné slávenie bolo vyjadrením toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho Ducha. Takáto bola prax v živote všetkých cirkví prvých storočí.
Západná cirkev túto prax opustila z rozličných historických a kultúrnych príčin, takže krstná iniciácia sa v nej udeľovala deťom v rôznych súvislostiach a časových momentoch. Na Východe sa však pôvodný zvyk zachoval neporušený. Jednota týchto sviatostí je tam taká silná, že v mnohých súvislostiach sa termínom „krst” rozumejú zvyčajne všetky tri fázy kresťanskej iniciácie. Toto je titul, ktorý sa im dáva v mnohých rukopisných alebo tlačených euchológiách.
V ostatných storočiach sa však aj v rôznych východných katolíckych cirkvách táto prax zmenila, a to najmä vplyvom vonkajších tlakov, vychádzajúcich zo zmien pastoračných a duchovných postojov Západu, ktoré sú síce pochopiteľné, ale z hľadiska východného dedičstva sú cudzie a sú mimo línie dynamizmu vlastného východnému dedičstvu. Tam, kde sa tradičná prax stratila, kódex vyžaduje ozajstnú reformu a aplikáciu predpísaných noriem podobne, ako si to pre latinskú cirkev vyžadovala koncilová Konštitúcia o posvätnej liturgii. Bezpodmienečne sa musí zariadiť predovšetkým hlbšie štúdium starej praxe. V tom môže napomôcť porovnávanie rukopisov a tlačených liturgických kníh, vydaných východnými katolíkmi, ale aj pravoslávnymi. To je prvá časť prípravy. Ďalej treba mať na zreteli aj stále používanú prax v pravoslávnej cirkvi. Takisto sa treba postarať o nevyhnutnú výuku, aby dôvody týchto zmien pochopili všetci: klérus, teológovia, kresťanský ľud. Zatiaľ, čo sa bude zavádzať obnovená prax, je potrebná nevyhnutná katechéza neoiniciovaných detí, len čo budú schopné priblížiť sa k chápaniu tajomstiev viery a pokračovať v nej, až kým nedospejú. Už účasť detí, hoci krátka, ale pravidelná, na bohoslužobných sláveniach je drahocenným prvkom katechézy, pretože ich konkrétnym spôsobom vovádza do života cirkvi. Táto iniciácia je možno málo pojmová alebo rozumová, avšak účinne ich začleňuje do „klímy” slávenia, pričom vykonávané gestá a znaky ich naozaj vovádzajú do neviditeľných skutočností. Celý proces vyžaduje tvorivé úsilie, aby sa primerane prešlo k novej praxi v nadväznosti na súčasný život. Ide o neľahký, ale nevyhnutný zásah, ak skutočne chceme oživiť vlastné dedičstvo na úžitok celej Cirkvi.
51. Najsvätejšia eucharistia neofytom
V kán. 697 CCEO sa predpisuje, aby sa Eucharistia udeľovala čo najskôr po krste a pomazaní svätým myrom podľa noriem každej cirkvi sui iuris. Kán. 710 sa vracia k argumentu, ktorý vyžaduje, aby sa novopokrstené deti zúčastňovali na eucharistii, a odporúča, aby sa pri jej udeľovaní dodržiavali predpisy liturgických kníh každej cirkvi sui iuris. Táto legislatíva, špecifická pre východné cirkvi, vyžaduje si niektoré spresnenia.
Z dôvodov, ktoré sme už vysvetlili, normy, týkajúce sa prijímania eucharistie u neofytov, nenachádzajú sa v legislatíve niektorých východných katolíckych cirkví, ktoré často odďaľovali prvé prijímanie na dosiahnutie školského veku. Bude preto úlohou kompetentných autorít prijať vhodné úpravy na návrat k pôvodnej praxi a vypracovať normy, ktoré najlepšie zodpovedajú vlastnej tradícii.
Pokiaľ ide o predpisy liturgických kníh, treba upozorniť, že vo väčšine prípadov, napr. takých, aké spomíname, týka sa to však aj cirkví, ktoré zachovali pôvodnú tradíciu, tieto knihy neobsahujú presné smernice, keďže rituál krstu bol zvyčajne koncipovaný pre dospelých a len následne sa vo východných cirkvách používal bez akejkoľvek úpravy pre deti. Týmito vecami sa obyčajne zaoberali pastoračné príručky na vysluhovanie sviatostí. Niektoré praktické návrhy možno získať aj z praxe ortodoxných cirkví. V konečnom dôsledku - udelenie eucharistie deťom neofytom nie je ohraničené na samu chvíľu slávenia iniciácie. Eucharistia je chlebom života a deti sa ním majú živiť stále, totiž od krstu aj naďalej, aby mohli duchovne rásť. Spôsob ich účasti na eucharistii bude zodpovedať ich schopnosti: najprv bude odlišná od účasti dospelých, nevyhnutne bude menej vedomá a menej rozumová, ale postupne sa skrze milosť a pedagógiu sviatosti rozvinie, aby rástla „až do stavu dokonalosti a úplnej zrelosti v Kristovi” (Ef 4, 13). Sviatosť je dar, ktorý vždy pôsobí účinne, ale vždy iným spôsobom, pretože i osoba je vždy iná. Osobitné slávenia, ktoré zodpovedajú jednotlivým etapám ľudského rastu, môžu azda byť nejako užitočné pre pedagógiu viery a sprevádzať povinnú katechézu detí a mládeže, ale musí byť jasné, že iniciácia do Kristovho tajomstva je úplná už od prijatia prvých troch sviatostí.
Vysluhovanie sviatostí
12. Svätý všeobecný cirkevný snem potvrdzuje a schvaľuje dávnu sviatostnú disciplínu, ktorá jestvuje vo Východných cirkvách, ako aj spôsob, akým sa sviatosti slávia a vysluhujú; a želá si, aby sa - ak treba - táto prax obnovila.
Taktiež môžu tí, ktorí prijali sviatosť manželstva pred prijatím samotného
kňazského stavu, aj tí, ktorí si nechávajú rásť bradu, vysluhovať sviatosť pod
oboma spôsobmi všetkým, aj deťom, čo bolo menovaným koncilom dohodnuté,
nariadené a prikázané, čiže povolené. Avšak miestni biskupi rímskeho obradu
každodenne obťažujú a uvádzajú do zmätku svoj ľud ohľadne zachovávania
spomenutých obradov...
Hovoria, že grécki kňazi nemajú prisluhovať sviatosť pod obidvoma spôsobmi
nikomu, ani spomínaným deťom...
zostavil: andreios
Podávanie Eucharistie malým deťom - úvodná tematická stránka
1. časť: Prijímanie Eucharistie malými deťmi (teologická reflexia)
3. časť: Podávanie Eucharistie malým deťom – svedectvá
Diskusia na tému Eucharistia novorodencom a deťom
Externé odkazy:
Vladyka Cyril Vasiľ: Eucharistické prijímanie deťom - Gréckokatolícky magazín (111) - videokatechéza
C. Vasiľ, SJ: Eucharistické prijímanie detí predtým ako začnú užívať rozum (štúdia v Theologose)
Katechézy košického vladyku Milana: prvá katechéza - druhá katechéza - tretia katechéza - štvrtá katechéza
Pastiersky list košického vladyku Milana
Pastiersky list prešovského metropolitu arcibiskupa vl. Jána
Vyhlásenie vladyku Petra ohľadom praxe prijímania Eucharistie deťmi
Samuel Jackanič, SJ: Obnova eucharistického prijímania detí
Youtube kanál Eucharistia deťom
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Cirkevné dokumenty o podávaní Eucharistie deťom
(c) www.grkat.net 24.03.2010 andreios