Kristus je tajomstvom (sviatosťou) Otca. To, čo je neviditeľné, stáva sa v sviatostiach (svätých tajomstvách) viditeľné.
Liturgia nie je niečo, čo my vymýšľame alebo vytvárame, ale niečo, čo sme prijali. Liturgia je pre nás normou – nie my sme normou pre liturgiu.
Hlavným celebrantom (slúžiteľom) našej liturgie je Ježiš Kristus.
To, čo sa deje v liturgii, nie je opakovaním minulosti, ale jej sprítomnením – všetci sme v istom zmysle stáli pod Kristovým krížom a boli pri jeho prázdnom hrobe.
Krst nie je návratom k starému Adamovi (minulosti), ale novým stvorením, novou realitou. Kresťanská liturgia je nasmerovaná na budúcnosť, nie na minulosť.
V kresťanskej liturgii ani nie tak minulosť sa stáva prítomnosťou (to skôr u Židov); my oslavujeme budúcnosť – už prítomnú – i keď ešte nie úplne a dokonale (už a zároveň ešte nie). Božie kráľovstvo je už prítomné, ale ešte nie dokonale. Nie je viditeľné vo svete, je viditeľné iba v liturgii – my už slávime nebeskú hostinu. Už a ešte nie – žijeme v tomto napätí.
Liturgia nie je našou snahou nadviazať kontakt s Bohom skrytým a vzdialeným, ale radostnou oslavou a neustálym ďakovaním za to, že Boh nadviazal kontakt s nami, zachránil nás, dal nám svojho Syna... za to, že on nám vyšiel naproti.
Liturgia nie je naším darom Bohu!, ale jeho veľkým darom nám!! Je to veľký dar, že môžeme mať účasť na liturgii. Je to hostina Nebeského kráľovstva, ktorú on pripravil pre nás a na ktorú on pozval nás.
Liturgiu slávi celá cirkev – v zmysle horizontálnom i vertikálnom, cirkev nebeská i pozemská, všetci pokrstení – všetci akýmsi spôsobom majú účasť na každom liturgickom slávení, celé tajomné Kristovo telo.
Eucharistia neznamená ja s Kristom, ale my všetci spolu v Kristovi!
Liturgia nie je niečo, čo kňazi robia pre iných, všetci máme na nej účasť, všetci sme kňazmi (krstom). V Novej zmluve sa jasne rozlišuje „iereus“ (kňaz, kňazstvo) od „presvyteroi“ (presbyteri). Je len jeden kňaz a len jedno kňazstvo.
Liturgia je verejným slávením. Kňaz, ktorý si doma číta časoslov, neslávi liturgiu (i keď iste robí správnu a veľmi potrebnú vec).
Liturgia je obradom (rítom, rituálnym úkonom) Cirkvi – nie všetko, čo sa robí v chráme alebo čo robí viac kresťanov spolu, je liturgia. (Spoločná modlitba ruženca v chráme či mládežnícke stretnutie nie je liturgia.)
Liturgia je verejným slávením tajomstva našej záchrany, ktoré sa už naplnilo. Je slávením tajomstva jeho života v nás. Nie je to zápas o víťazstvo, ale ďakovanie za spásu, ktorá sa už naplnila, ktorú sme už prijali.
Liturgia je oslava Otca skrze Syna v Svätom Duchu, je ďakovaním za dar božského života v nás, aby tento život neustále rástol v tých, ktorí majú účasť na svätých tajomstvách na odpustenie hriechov a naplnenie budúceho kráľovstva.
„Toto robte na moju pamiatku!“ V liturgii sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia. Slávime Kristovu pamiatku (anamnesis) nie preto, aby sme si na neho spomínali, ale preto, aby sme sa ním stali! Liturgia nás robí Kristom.
Kristov život v nás – to je to tajomstvo, ktoré slávime.
Kresťanská liturgia nie je to, čo my konáme v cerkvi, ale život Krista, ktorý on obetoval za nás. On je novým kultom, novým kňazstvom, novou zmluvou... Naša liturgia má len relatívnu hodnotu – má hodnotu len vo vzťahu k tejto obete.
Toto neplatí len pre eucharistickú liturgiu, ale presne tak isto aj pre večiereň, utiereň, sv. tajomstvo manželstva, ... ! Všetko toto je slávením Kristovho života v nás.
Smrť, pochovanie a vzkriesenie v Kristovi – to je zmysel liturgie – rovnako krstu, večierne, utierne i manželstva i všetkých ostatných.
Tajomstvo spásy je stále prítomné. Liturgia ho robí špecificky viditeľným. Kristus je stále a všade reálne prítomný. Je to stále tá istá prítomnosť, či historická, symbolická, v slove či v eucharistii! A je to stále ten istý Kristus.
Nemožno si myslieť, že jediná reálna prítomnosť Krista je tá v bohostánku alebo v eucharistickej liturgii. Kristus je rovnako reálne prítomný vo večierni, utierni...! (len iným spôsobom). Boh je stále prítomný – jeho spasiteľná prítomnosť je v nás.
Grécke slovo liturgia znamená služba (ang. service, nem. Dienst, tal. servizio). Má dva významy:
1.Služba, dielo, ktoré konáme na oslavu Boha – t.j. služba Bohu a zároveň spoločenstvu.
2. Ale hlavne: Dielo spásy, ktoré koná Boh pre nás a v nás! Toto je prvý význam tohto slova.
Eucharistické spoločenstvo neznamená byť „ja (indivíduum) s Kristom“, ale „ja (indivíduum) spoločne s inými v Kristovi“.
Liturgia nie je kerygmou (ohlasovaním), ale anamnézou – pripomenutím si Božieho slova.
Pascha, ktorú oslavujeme, je osoba! Na Paschu oslavujeme aj našu paschu, nielen Kristovu
paschu.
Liturgia je na večnú Božiu slávu. Jeho sláva je našou spásou. Boh je totiž oslávený tým, že prijímame dar, ktorý nám dáva.
Na podklade prednášok archim. prof. Roberta F. Tafta, SJ, spracoval andreios.
Súvisiace:
Zmysel liturgie (audiokatechéza v mp3).
Výklad postupu božskej liturgie s fotografiami.
Krátky výklad liturgie vopredposvätených darov.
Veľký týždeň a Pascha - komentár k bohoslužbám Veľkého týždňa a Paschy.
Porovnanie štruktúry eucharistickej liturgie byzantského a latinského obradu.
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Myšlienky o liturgii (na zamyslenie)
(c) www.grkat.net 06.01.2005 andreios