Postava proroka a „predchodcu“ (prodromos) Jána Krstiteľa je v byzantskej liturgickej tradícii jednou z najviac oslavovaných. Tak ako aj v prípade Krista a Márie, slávi sa Krstiteľovo počatie (23. septembra), narodenie (24. júna) a smrť (29. augusta). Na Jána Krstiteľa sa ďalej spomína 7. januára, teda hneď po sviatku Kristovho krstu, čo zodpovedá praxi východných obradov, ktoré na druhý deň po veľkom sviatku oslavujú osobnosť, prostredníctvom ktorej Boh zavŕšil svoje tajomstvo spásy. Slávi sa aj nájdenie relikvií (hlavy) Jána Krstiteľa a aj každý utorok si ho osobitným spôsobom pripomíname v bohoslužbách.
Slávenia počatia, narodenia a smrti kladú Jána Krstiteľa do paralely s Kristom a Božou Matkou, čo sa odzrkadľuje aj v ikonografii: ikona Deesis je ikonou dvoch veľkých orodovníkov u Krista – Márie a Jána. Kristus je zobrazený ako kráľ sediaci na tróne slávy. Po svojej pravici má „kráľovnú ozdobenú zlatom“. Po svojej ľavici má Predchodcu, ktorý mu pripravuje cestu a ktorý ho ohlasuje ako „Baránka Božieho“.
Bohoslužobné texty sviatku Narodenia Jána Predchodcu obsahujú tropáre, ktoré vytvorili veľkí byzantskí hymnografi – Ján Damaský, Andrej Krétsky a rehoľníčka Kassiána (z 9. storočia), ktorá je jedinou ženou-hymnografičkou v byzantskej tradícii a ktorá nám zanechala aj prekrásne texty na Veľkú stredu a Veľký piatok. Všetky bohoslužby dňa zdôrazňujú, že narodenie Jána Krstiteľa je začiatkom ohlasovania spásy, ktorá príde s narodením Krista: „Jánovo narodenie ukončilo Zachariášovo mlčanie, pretože sa nepatrilo, aby otec mlčal pri narodení hlasu.“
Tituly dávané Jánovi Krstiteľovi sa vždy viažu s Kristom: „lampa Svetla; lúč, ktorý odhaľuje Slnko; posol Božieho Slova; pytač Ženícha.“ Na rozličných miestach bohoslužobné texty nazývajú Jána „najlepším synom a občanom púšte.“ Mníšska tradícia Východu a Západu mala totiž vždy veľkú úctu ku Krstiteľovi pre jeho samotu a askézu v púšti. V rozličných textoch bohoslužby predstavujú Jána aj kontrastnými obrazmi. Ján je „výhonkom neplodnej; úsvitom, ktorý predbieha Slnko.“
Koniec neplodnosti Alžbety je v bohoslužobných textoch predstavovaný ako predobraz plodnosti Cirkvi. Alžbeta porodila Krstiteľa, Cirkev rodí synov v krste. Liturgické texty pripisujú Jánovi rolu orodovníka u Krista; rolu hlasu, ktorý Krista ohlasuje; rolu anjela, ktorý predchádza Krista a pripravuje mu cestu. Kvôli tomu ikonografia veľmi často znázorňuje Krstiteľa s krídlami anjela. Krstiteľ je anjelom, vojakom, ktorý predchádza kráľa, ako ho ospevuje hymnografka Kassiána na večierni sviatku: Krstiteľ „predchádzajúc ako vojak nebeského Kráľa, skutočne robí priamymi cesty nášmu Bohu. Prirodzenosťou je človek, ale svojím životom je anjel; keďže prijal dokonalú čistotu a miernosť, mal to, čo je podľa prirodzenosti.“
Viaceré tropáre s jasným kristologickým zameraním dávajú do paralely narodenie Krstiteľa a narodenie Krista, narodenie hlasu a narodenie Slova, narodenie z neplodnej a narodenie z Panny. Narodenie Krstiteľa sa nedeje bez prispenia muža, zatiaľ čo narodenie Krista sa deje z Panny bez prispenia muža: „Oslavujme teraz Pánovho Predchodcu, ktorého Alžbeta porodila kňazovi z neplodného lona, no nie bez semena. Lebo jedine Kristus prešiel nepriechodné miesto bez semena. Jána porodila neplodná, neporodila ho však bez muža; no Ježiša porodila čistá Panna, keď ju zatônil Otec a Boží Duch.“
Ikona sviatku Narodenia Jána Krstiteľa preberá spoločné motívy z ikon Narodenia Bohorodičky a Narodenia Krista. V hornej časti ikony Alžbeta leží na lôžku po tom, čo porodila dieťa, a to v rovnakej polohe ako Anna na ikone narodenia Márie a ako Mária na ikone narodenia Krista. Tieto tri ženy na troch ikonách sú symbolom plodnosti Cirkvi prostredníctvom krstu. V spodnom kúte ikony Narodenia Jána Krstiteľa vidíme rôzne ženy, ktoré umývajú novorodenca. Túto scénu nachádzame aj na ikonách narodenia Márie a Krista. Na všetkých troch ikonách sa novorodenec umýva v mise, ktorá symbolicky odkazuje na krst. V ľavom rohu ikony Zachariáš píše na tabuľku meno novorodenca. Aj Joachim a Jozef majú svoje miesta v kútoch ikon narodenia Márie a Krista. Joachima vidíme ako kontempluje tajomstvo. Jozef v sebe predstavuje pochybnosť ľudstva voči tajomstvu vtelenia Božieho Slova.
Toho, ktorý je „Božím prorokom a predchodcom milosti“, ktorý ohlasuje a predchádza dar Krista, dnes oslavujeme v tajomstve narodenia z páru starých, pokročilých v rokoch, ale plodných z milosti Ducha, ktorý zo staroby a neplodnosti dáva plodiť skutočnú radosť.
Autor: o. Manel Nin, OSB
Preklad: o. Ján Krupa
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Človek prirodzenosťou, anjel životom - Narodenie Jána Krstiteľa v byzantskej tradícii
(c) www.grkat.net 21.06.2011 andreios
Komentár k omši, breviáru, omšovým textom byzantského obradu, grcékokatolíkov, liturgické texty, modlitby, komentár, výklad