V byzantskej tradícii je prvým veľkým sviatkom liturgického cyklu Narodenie presvätej Bohorodičky 8. septembra. Liturgický rok uzatvára sviatok jej zosnutia a prechodu do neba 15. augusta, čím sa chce zdôrazniť, že Mária sa stáva vzorom cesty, ktorú každý kresťan a celá Cirkev prechádzajú pri svojom úplnom prijímaní spásneho tajomstva Krista. Na Východe tento sviatok na 15. augusta ustanovil cisár Maurikios na konci 6. storočia, zatiaľ čo na Západe ho zaviedol pápež Sergius I. približne o jedno storočie neskôr.
V liturgických knihách nesie tento sviatok názov Zosnutie presvätej Bohorodičky. Sviatkom sa oslavuje jej prechod (do neba) a jej úplné oslávenie ako prvý plod paschálneho tajomstva Krista. Slávnosti, za ktorou nasleduje obdobie posviatku (končí sa 23. augusta), predchádza jeden deň predsviatku (14. augusta), ktorý nás vovádza do rozličných aspektov rozvíjaných v bohoslužobných textoch slávnosti: pozvanie radovať sa adresované celému stvoreniu, vzývanie apoštolov zhromaždených okolo Márie a oznámenie jej prechodu.
Texty sú popretkávané mnohými titulmi danými Božej Matke, hlavne kristologickými, a tak vedú Cirkev k rozjímaniu o úlohe Márie vzhľadom na spásu a zdôrazňujú dôležité aspekty je poslania: Božie materstvo, rola príhovorkyne u Syna, jej smrť alebo zosnutie a jej prechod do neba. Večiereň stanovuje tri starozákonné čítania: nočné videnie Jakubovho rebríka (Genezis 28), proroctvo o zavretej bráne, ktorou prešiel iba Pán (Ezechiel 43-44) a ohlásenie domu postaveného Božou múdrosťou (Príslovia 9). Eucharistická liturgia ponúka dva novozákonné texty: Božie Slovo sa ponížilo a stalo sa človekom, aby oslávilo a priviedlo človeka – svoje stvorenie – k prvotnej sláve a kráse (Flp 2,5-11), zatiaľ čo v evanjeliu (Lk 10,38-42 a 11,27-28) je Mária, tak ako celá Cirkev, pozvaná byť verná v počúvaní Božieho Slova.
Bohoslužby zdôrazňujú Božie materstvo Márie titulmi, ktoré ukazujú jej rolu pri plnení spásnej Božej vôle: „prameň života“, „trón Najvyššieho“, „matka Kráľa“. Jej telesné panenstvo sa spomína ako „nepoškvrnené telo, pôvod života“, „prečisté telo, ktoré prijalo Boha“, a jej lono sa stáva „príbytok večného Bytia“, „svieca neprístupného svetla“. A v bohoslužobných textoch je Mária nazvaná „archou Boha, ktorá našla odpočinok“, „tou, ktorá porodila pôvodcu života“, „matkou Stvoriteľa všetkých“, „kočom božstva“, „telom, ktoré je pôvodcom Života a príbytkom Boha“, „matka Naplnenia Otcovej dobrej vôle“.
Sviatok ešte vyzdvihuje úlohu príhovorkyne, ktorú má Matka Božia u svojho Syna pre spásu ľudí. Mnohé tropáre sa totiž končia zvolaním „cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo“ a začínajú sa „tá, ktorá sa prihovára“, jediný nástroj, nádoba vyvolenia, „vďaka ktorej sme boli zbožštení.“
Prechod Márie do pravého života je dôvodom radosti pre celé stvorenie – anjelov i ľudí. Tajomstvo úplného oslávenia Matky Božej sa ospevuje veľmi živými obrazmi, a to aj prostredníctvom kontrastov: „Dnes totiž nebo otvára náruč a prijíma rodičku toho, ktorého ani celý svet pojať nemôže“; „prenáša sa do života tá, ktorá je matkou Života“; „Tá, ktorá je z Dávidovho rodu, vďaka ktorej sme boli zbožštení, slávne a neopísateľne sa odovzdáva do rúk svojho Syna a Vládcu.“ A Mária, prostredníctvom svojej smrti a svojho prechodu do neba, je prijatá svojím synom: „Ty, ktorá si bola svätyňou života, dosiahla si večný život. Cez smrť si vskutku prešla do života ty, ktorá si porodila život.“
Autor: o. Manel Nin, OSB
Preklad: o. Ján Krupa
Redakčná úprava: andreios
Súvisiace:
Texty na veľkú večiereň sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky
Zbožštenie – cieľ nášho života
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Dnes sa prenáša do života tá, ktorá je matkou Života - sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky v byzantskom obrade
(c) www.grkat.net 14.08.2011 andreios
Komentár k omši, breviáru, omšovým textom byzantského obradu, grcékokatolíkov, liturgické texty, modlitby, komentár, výklad, Uspenie, Uspenije, Nanebovzatie Panny Márie, zamyslenie, rozjímanie, meditácia k Nanebovzatiu Panny Márie, komentár k sviatku Nanebovzatia