V gréckokatolíckej cirkvi sa 1. januára spoločne s pamiatkou sv. Bazila Veľkého slávi aj sviatok Obrezania nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.
V izraelskom národe bola obriezka úkonom, ktorý sa vykonával na každom narodenom dieťati mužského pohlavia. Rituál obrezania sa vykonával na ôsmy deň po narodení dieťaťa a pri tejto príležitosti mu dávali aj meno.
Každý pravoverný Izraelita prijímal obriezku ako viditeľný znak toho, že sa hlási k zmluve medzi Bohom a Abrahámom a chce mať podiel na dedičstve svojich otcov, ktoré Boh prisľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu.
V starozákonnej knihe Genezis čítame, ako Boh prikázal Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! ... a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami ... na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie ...“ (Gn 17, 9-12)
Ježišova obriezka na ôsmy deň po jeho narodení je znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva, do ľudu zmluvy, jeho podriadenosti zákonu a jeho oprávnenia na kult Izraela, na ktorom sa bude zúčastňovať po celý život.
Obriezka vykonaná aj na Ježišovi Kristovi predstavovala po celé dejiny Izraela predobraz sviatosti krstu. Obriezkou sa totiž starozákonný človek stával členom Božieho ľudu tak, ako sa novozákonný človek stáva krstom členom Kristovho kráľovstva. Svätý apoštol Pavol v liste Kolosanom píše: „V ňom, [v Ježišovi Kristovi], ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením z hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Kol 2, 11-12)
V spore s doketistami, ktorí popierali Kristovo vtelenie, bola Pánova obriezka používaná ako argument, že Ježiš Kristus je v jednej osobe skutočne pravým človekom a pravým Bohom.
Východná cirkev slávi osobitný sviatok Obrezania Pána od 4. storočia. Od 6. storočia sa sviatok Obrezania Pána slávil v Galii, v Ríme až od 7. storočia. Počnúc 8. storočím figuroval sviatok Obrezania Pána v byzantskom kalendári ako jeden z dvanástich veľkých sviatkov.
Ikonografia Obrezania Pána, nakoľko je možné posúdiť to podľa niekoľkých vzácnych ikon, znázorňovala tento výjav veľmi jednoducho: dieťa drží na kolenách kňaz z chrámu, ktorý sedí na tróne. Pred ním na kolenách kľačí služobník – chirurg, ktorý sa snaží vykonať operáciu. Pri tejto príležitosti dávali rodičia dieťaťu meno, ktoré malo vyjadrovať jeho identitu a poslanie. Vynikajúcim príkladom je meno Ježiš, ktoré znamená Jahve zachraňuje. Toto meno mu nevybrali rodičia, ale zjavil ho archanjel Gabriel už pri zvestovaní.
V trebníku v byzantskom obrade je na ôsmy deň po narodení dieťaťa predpísaný krátky obrad s modlitbou, pri ktorom sa dieťaťu dáva meno.
o. Ján Krupa
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Obrezanie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (komentár k sviatku)
(c) www.grkat.net 28.12.2011 andreios
Komentár k sviatku, výklad, vysvetlenie, zamyslenie, obriezka, k obriezke Pána, prečo sa dal obrezať Ježiš, Nový rok, 1. január, byzantského obradu, grcékokatolíkov