Ako správne prebieha spoveď:
Kňaz spolu s kajúcnikom stoja pri analoji, na ktorom je ikona Krista a evanjeliár (alebo kríž a evanjeliár). Ikona Krista pripomína a sprítomňuje Krista sudcu, ale zároveň aj Krista Vykupiteľa – odpúšťajúceho, ktorý pre moje vyznávané hriechy zomrel na kríži. Evanjelium je norma, podľa ktorej sme súdení. Kríž zasa je symbolom nášho vykúpenia. Kňaz je skôr príhovorcom, radcom, lekárom, stojí vedľa kajúcnika, nie oproti nemu, nie je sudcom; sudcom je Kristus.
Po úvodných modlitbách (zvyčajnom začiatku a kajúcich tropároch) kajúcnik vymenuje všetky svoje hriechy od poslednej spovede, pričom by mal uviesť aj to, kedy bol posledný raz na spovedi. Kňaz ho poučí a uloží mu epitímiu (kánon, čiže pravidlo). Potom sa kajúcnik skloní a môže aj slovami vyjadriť svoju ľútosť nad hriechmi.
Pri modlitbe rozhrešenia (rozviazania, oslobodenia od hriechov) kajúcnik stojí so sklonenou hlavou alebo kľačí, kňaz mu položí na hlavu epitrachil a ruky (epitrachil symbolizuje vyliatie Božej milosti) a tak hovorí modlitbu. Na jej konci robí nad hlavou kajúcnika znak kríža. Celkom na konci spovede zvykne kajúcnik i kňaz pobozkať ikonu i evanjeliár.
Mnohí si azda myslia, že sú povinní odriekať nejaké formulky pri vyznaní hriechov a ľútosti, ktoré sa naučili pri príprave na prvú sv. spoveď. Nie je to tak, ich použitie je úplne dobrovoľné, slúžia len ako pomôcka.
(Kompletný text sv. tajomstva spovede tu.)
Poučenie, ktoré je v ruských a srbských trebníkoch pred vyznaním hriechov:
Hľa, dieťa, Kristus je tu neviditeľne prítomný a prijíma tvoje vyznanie/spoveď, nehanbi sa ani sa neboj a neskrývaj nič predo mnou. Ale bez okolkov povedz všetko, čo si vykonal(a), aby si prijal(a) odpustenie od nášho Pána Ježiša Krista. Hľa, aj jeho ikona je tu pred nami, ja som len svedok, aby som svedčil pred ním všetko, čo mi povieš. Ak niečo predo mnou zatajíš, budeš mať dvojitý hriech. Daj teda pozor, lebo si prišiel (prišla) do liečebne/nemocnice [vo vračébnicu], aby si neodišiel (neodišla) nevyliečený(á).
Toto poučenie pekne zvýrazňuje uzdravujúci charakter svätého tajomstva spovede a zároveň poukazuje na to, že kňaz nie je sudca, ale svedok, príhovorca, lekár.
* * * * *
Epitímia (kánon) je
1) duchovným liekom, terapiou, ktorú potrebuje človek, aby sa oslobodil od
svojich hriechov, od ich následkov a náklonnosti k nim; je duchovným cvičením na
posilnenie – duchovnou rehabilitáciou, procesom/prostriedkom rekonvalescencie.
2) Prejav vďačnosti Bohu za odpustenie hriechov.
3) Prejav, že to so svojou nápravou a kresťanským životom myslíme naozaj vážne.
4) Prejav snahy zahladiť dôsledky hriechov, ktoré som spáchal(a) konaním dobra.
Nie je to akési vykúpené za hriechy, zadosťučinenie / náhrada v pravom slova zmysle, neospravedlňuje nás pred Bohom. Ospravedlnení sme len krvou Ježiša Krista. Niekedy je nesprávne označovaná ako pokuta či zadosťučinenie.
* * * * *
Cieľ spovede – nielen odpustenie hriechov: „Cieľom a úmyslom spovede je napomôcť dokonalosť duší, napraviť morálku (mravy), priviesť na cestu cností, upevniť stojacich, zdvihnúť padnutých, navrátiť vzdialených, podržať pochybujúcich a všetkým dať spásu a duchovný prospech (osoh).“
Skutočná spoveď prináša duchovné vyslobodenie a uzdravenie, nielen nejakú právnu anuláciu, viny, zodpovednosti, ale vyslobodenie, uzdravenie celého človeka. Kňaz v modlitbe nad kajúcnikom pred rozhrešením prosí: „...daruj mu (jej) ... i vyslobodenie z hriechov.“ A v modlitbe rozhrešenia: „...rozväzujem ťa z pút všetkých tvojich hriechov.“
Hriech je nielen odlúčenie od Boha a proti Bohu, ale aj odlúčenie od cirkvi a je
proti cirkvi. Teda spoveď je uzmierením s Bohom aj s Cirkvou.
Kňaz v modlitbe nad
kajúcnikom pred rozhrešením prosí: „Zmier ho (ju) a zjednoť s tvojou svätou
cirkvou v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi,...“
* * * * *
Hriech je to, čo nebolo vykonané z príkazu Božieho i to, čo bolo vykonané proti Božím zákonom. Hriech sa stáva hriechom cez skutok, slovo, myšlienku, želanie a úmysel. Hriech je odstúpenie od Boha živého a životodávajúceho, zrada nášho krstu, protirečenie svätej a dobrej Božej vôli, urážka Boha. (sv. Tichon Zadonský)
Hriech je určitý druh vzbury, ale aj vzdialenie sa, odchod. Človek svojím hriechom odchádza od Boha – Otca, odpadá od tela Cirkvi, Božej rodiny, nezúčastňuje sa na radosti domu. Odchádzame zo života a kráčame k smrti. Každý hriech človeka odcudzuje a odlučuje od Boha a do bratov a výsledkom je, že sa sám trápi. Je chorobou (duše), ktorá vedie k smrti.
* * * * *
Pokánie (gr. μετάνοια) je zmena života, zmena zmýšľania a postojov. Tento pochádza zo spojenia slov μετα + νοώ – neskôr pochopiť. Pokánie je istý postoj, prístup k životu. Dôležité je, aby sme ho mali, aby sme sa pozerali na svet, pristupovali k životu v tomto správnom postoji – postoji pokánia.
Pokánie je návratom do otcovského domu (z úpadku, duchovného chlieva). „Náš otec má nádherný palác, kde sa všetci veselia a my zotrvávame v tomto bahne?“ (Por. Lk 15, 11-32.)
Pokánie je podľa cirkevných otcov „druhým krstom“ alebo „obnovením krstu“.
Kňaz v modlitbe nad kajúcnikom prosí: „...daruj mu (jej) postoj pokánia,...“ Teda skutočné pokánie je životným postojom a je darom od Boha.
* * * * *
Sedem žalmov pokánia:
Žalm 6: Pane, nekarhaj ma v svojom hneve:
Žalm 31 (32): Blažený, komu sa odpustila neprávosť:
Žalm 37 (38): Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení:
Žalm 50 (51): Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje veľké milosrdenstvo:
Žalm 101 (102): Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe:
Žalm 129 (130): Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas:
Žalm 142 (143): Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju
úpenlivú prosbu:
Kajúce žalmy sú obľúbenou a starobylou formou prejavu pokánia.
andreios
Súvisiace odkazy:
Postup pri spovedaní (kompletný text z trebníka) (pdf)
Spovedné zrkadlo podľa pútnika
Index > Texty > Teologické texty > Krátke poučenie o spovedi
(c) www.grkat.net 16.02.2007 andreios
Sviatosť zmierenia ako prebieha spoveď, katechéza o spovedi (sviatosti zmierenia alebo pokánia), pokání a vyznaní hriechov, čo je pokuta, o pokute (zadosťučinení) za hriechy, pokutu kajúcnikovi, skutok, úkon pokánia, ľútosť za hriechy, časti sv. spovede, metanoia