Monastiere stredného Rumunska

Naša púť do dvoch významných monastierov stredného Rumunska bezprostredne naväzovala na prechod pohoriami Şureanu a Lotru. Obidva monastiere ležia asi 70 km južne od mesta Sibiu na brehu rieky Olt (resp. priehrady) a sú pravoslávne (v tejto oblasti niet gréckokatolíkov). Keď sme zišli dole z hrebeňa Munţii Lotrului, ocitli sme sa v malebnej dedinke Calineşti s krásnou cerkvou.

Dostali sme sa aj dnu, cerkovník sa nám sám prihovoril a ochotne cerkev otvoril.

Sfanta mânăstire Turnu - Svätý monastier Turnu

Kríž pred vstupom do monastiera

Z Calineşti sme sa odviezli vlakom pár kilometrov na juh až po stanicu Turnu. Odtiaľ to už bolo k monastieru kúsok. Vďaka tomu, že hlavná autocesta vedie po druhej strane priehrady a najbližšia dedina je dosť ďaleko, v monastieri i naokolo panovalo ticho a pokoj. Oáza, do ktorej sme prišli načerpať nielen my. Prijímať pútnikov, ktorí sa prichádzajú duchovne obnoviť a posilniť, je jednou z úloh monastiera. Počet pútnikov dosahoval hádam počet mníchov. Tých tu žije vraj 25, vekový priemer odhadujem na 40 rokov (mladí mnísi a kandidáti boli jednoznačne v prevahe). Putovanie do monastierov je pre východných kresťanov niečo podobné ako duchovné cvičenia pre západniarov.

Prišli sme na začiatku vsenoščnej (bdenia), rýchlo zložili batožinu a išli na bohoslužbu. Trvala viac ako 3 hodiny, čo ale nikoho neznervózňovalo a neprekvapovalo. (Poznáte také niečo niekde na Slovensku?!) Po večierni s litijou sa pomaly odvíjala utiereň a po nej ešte prvý čas (hodinka), počas ktorého bolo myrovanie - dostali sme pomazanie voňavým olejom a požehnaný chlieb namočený do sladkého vína (a možno vína zmiešaného s medom, bolo to veľmi sladké). Počas utierne nás zavolali na večeru. Vyjsť na chvíľu z chrámu počas bohoslužieb sa tu nepovažuje za žiaden prehrešok. Zeleninová polievka, ryža so sušenými slivkami a sójová nátierka s chlebom. Po skončení bohoslužby nám mních, ktorý má na starosti ubytovanie pútnikov, pridelil jednu podkrovnú izbu. Ráno pred šiestou sa ozvali zvony a my sme sa rýchlo pobrali do chrámu. Najprv sa čítal 3. čas (hodinka), snáď aj akatist a potom sa začala svätá božská liturgia. Trochu prekvapením bolo, že okrem kňaza nikto neprijímal sväté dary. Na konci bolo opäť pomazanie voňavým posväteným olejom a rozdávanie antidora (požehnaného chleba). Skončili sme zhruba o ôsmej. Po liturgii nás ešte pozvali na raňajky - opäť sójová nátierka, vyprážané huby vo vajíčku (výborné) a akási sladká ryžová kaša (so škoricou). A k tomu rôzna zelenina. Napriek tomu, že bol sviatok (a to polyjelej s litijou), žiadne mäso ani ryba. Musím tiež spomenúť, že sa nás pýtali, odkiaľ sme, ale tuším nikto sa nepýtal, z akej sme cirkvi alebo akého sme vyznania. Podstatné pre nich bolo, že videli náš úprimný záujem o bohoslužby a o modlitbu.

Spev v chráme nebol vždy celkom bezchybný, ale napriek tomu bohoslužby mali úžasne pokojnú a príjemnú atmosféru. Príjemná bola tiež sloboda, s akou sa ľudia správali v chráme. Kto chcel a vládal, stál alebo kľačal (niektorí robili metániu), kto chcel sedel, prípadne vyšiel na chvíľu von.

Vstupná brána monastiera Turnu

Nádvorie s kéliami mníchov

Budova, kde bola aj trapéza (jedáleň).

>>> pokračovanie >>>

Gréckokatolíci na Slovensku

Index > Texty > Rôzne > Monastiere stredného Rumunska   (1, 2, 3, 4, 5)

(c) www.grkat.net   27.08.2004 andreios