Tento text je v koptskej cirkvi nazývaný “Bustan al-rohbaan”, čo v preklade znamená “Mníchova záhrada”. Je to zbierka múdrostí a poučných príbehov od egyptských otcov púšte. Do slovenčiny je preložený z anglického prekladu koptského originálu, zverejnenom na http://www.coptic.net/articles/ParadiseOfDesertFathers.txt alebo na http://www.cin.org/dsrtftin.html.
Modlitba z púšte
O neodsudzovaní
O poslušnosti
Ako sa stať mníchomO spoločnom živote
O živote v kélii
O triezvosti
O pokoreO pravej chudobe
O tichu
O veľkosti prostých ľudí
O kráľovstve vo vnútri
O pohostinnosti
O miernostiO radosti
O láske
O modlitbe
O príhovore
O pokáníO pokušeniach
O dôvere Bohu
O pravej viere
Divá zver a svätí
O ovocí mníšskeho života
O minulých a budúcich časoch
Pane Ježišu Kriste, tvoju vôľu poslúcha všetko tvorstvo, odpusť mi zlo, ktoré som spravil, a daj mne hriešnikovi, aby som už viac nehrešil. Pane, verím, že hoci si to nezaslúžim, ty ma môžeš očistiť od všetkých hriechov. Pane, viem, že človek súdi podľa zovňajšku, ale ty vidíš do srdca. Pošli svojho Ducha do najhlbšieho vnútra môjho bytia, aby prevzal moc nad mojou dušou a mojím telom. Bez teba nemôžem byť spasený, s tvojou pomocou sa však odvažujem túžiť po tvojej spáse. Teraz ťa teda prosím o tvoju spásu. Prosím ťa o múdrosť, aby si mi podľa svojej veľkej dobroty pomohol a ochránil ma. Všemohúci Bože, buď sprievodcom môjho srdca, aby som vo dne i v noci pamätal na tvoju prítomnosť. Amen.
Starec hovorieval: “Nič nie je horšie ako posudzovanie.”
Hovorí sa, že abba Makarios bol nazývaný bohom zeme, pretože tak, ako Boh ochraňuje tento svet, aj abba Makarios prikrýval všetky nedostatky; tie, ktoré videl, ako keby ich nebol videl, a tie, ktoré počul, ako keby ich nebol počul.
Abba Pimen povedal: «Ty, čo žiješ cudne, neodsudzuj toho, kto sa previnil smilstvom, lebo prestúpiš zákon rovnako ako on. Lebo ten, ktorý povedal: “Nezosmilníš!”, povedal aj: “Neodsudzuj!”».
Jeden brat sa pýtal abbu Pimena: “Ak vidím svojho brata hrešiť, je správne nič o tom nepovedať?” Starec odvetil: “Kedykoľvek prikryjeme hriech svojho brata, Boh prikryje tie naše. Kedykoľvek budeme ľuďom hovoriť o vine svojho brata, Boh spraví to isté s našimi vinami.”
Istý brat v skíte sa previnil. Bolo zvolané zhromaždenie, na ktoré pozvali aj abbu Mojžiša, ale on odmietol prísť. Vtedy kňaz poslal jedného z mníchov za ním so slovami: “Poď, všetci na teba čakajú!” On sa zdvihol a prišiel. Chytil prasknutý džbán, naplnil ho vodou a vzal so sebou. Všetci vyšli von, aby ho privítali, a začudovane sa ho pýtali: “Čo to má znamenať, otče?” Starec im povedal: “Moje hriechy vytekajú za mojím chrbtom a ja ich nevidím. A dnes prichádzam, aby som súdil chyby iného.” Keď to počuli, už nič svojmu bratovi nepovedali a odpustili mu.
Jeden brat zhrešil a kňaz mu nariadil vyjsť z chrámu. Abba Vissarion sa zdvihol, išiel von spolu s ním a vravel: “Aj ja som hriešnik.”
Istý brat sa pýtal abbu Pimena takto: “Moje myšlienky ma trápia, nútia ma odkladať nabok moje hriechy a zaoberať sa chybami brata.” Starec mu rozpovedal tento príbeh o abbovi Dioskorovi: Abba vo svojej kélii plakal nad sebou, kým jeho poslušník sedel v inej kélii. Keď prišiel pozrieť starca, opýtal sa ho: “Otče, prečo plačeš?” “Plačem nad svojimi hriechmi”, odpovedal mu starec. Vtedy jeho poslušník povedal: “Ty nemáš žiadne hriechy, otče.” Starec odvetil: “Veru, dieťa moje, keby mi bolo dovolené vidieť moje hriechy, ani traja či štyria ľudia by nestačili na to, aby plakali nad nimi.”
Abba Ján povedal: “Odložili sme nabok ľahké bremeno, ktorým je obviňovanie seba, a naložili sme na seba ťažké, ktorým je sebaospravedlňovanie.”
Svätá Synklitika povedala: “Myslím, že pre tých, čo žijú v komunite, je poslušnosť väčšou cnosťou ako zdržanlivosť, nech je akokoľvek dokonalá. Zdržanlivosť má v sebe nebezpečenstvo pýchy, avšak poslušnosť má v sebe prísľub pokory.”
Starec zvykol hovoriť: “Ak niekto dôveruje inému a zverí sa mu v úplnej poddanosti, nemusí sa starať o Božie príkazy, ale môže celú svoju vôľu zveriť svojmu otcovi. Boh mu nebude nič vyčítať, lebo od začiatočníkov Boh nič neočakáva tak veľmi, ako práve sebazaprenie sa v poslušnosti.”
Abba Mios z Belu povedal: “Poslušnosť odpovedá poslušnosti. Kto počúva Boha, tomu Boh vypočúva prosby.”
Hovorí sa, že abba Silvanos mal v skíte žiaka menom Marek,
ktorý mimoriadne vynikal v cnosti poslušnosti. Bol prepisovačom starých
rukopisov a starec ho miloval pre jeho poslušnosť. Mal jedenásť ďalších
žiakov, ktorí boli zarmútení tým, že toho jedného miloval viac ako ich.
Keď starci žijúci neďaleko počuli, že miluje Marka viac ako ostatných,
zdalo sa im to choré. Jedného dňa ho navštívili. Abba Silvanos ich vzal so
sebou a vyšiel zo svojej kélie, začal klopať na dvere jednotlivých svojich
žiakov a vravel: “Bratia, vyjdite! Mám pre vás prácu.” Nikto z nich
neprišiel hneď. Potom prišiel k Markovej kélii, zaklopal a povedal:
“Marek!” Akonáhle Marek počul hlas starca, vyšiel von a starec mu dal
nejakú drobnú úlohu.
Abba Silvanos povedal starcom: “Kde sú ostatní bratia?” Vošiel do
Markovej kélie a našiel knihu, do ktorej písal a práve robil písmeno O. Keď
začul starcov hlas, ani nedokončil čiaru na O. A starci povedali: “Naozaj,
abba, my tiež milujeme toho, ktorého ty miluješ, lebo aj Boh ho miluje.”
Abba Ammon dostal otázku: “Čo je to úzka a náročná cesta?” (Mt 7, 14) On odvetil: “Úzka a náročná cesta je ovládať svoje myšlienky a vzdať sa svojej vôle v prospech Boha. To je tiež zmysel vety: Pane, všetko sme opustili a nasledovali sme ťa.” (Mt 19, 27)
Abba Izaiáš povedal tým, ktorí sa pre dobrý začiatok zverili do vedenia svätých otcov: “Je to ako s purpurovou farbou, prvé zafarbenie sa nikdy nestratí.” A tiež: “Ako mladé výhonky sa ľahko ohýbajú sem a tam, tak je to so začiatočníkmi, ktorí žijú v podriadenosti.”
Hovorilo sa o abbovi Jánovi Trpaslíkovi, že odišiel do púšte a žil tam v skíte s istým starcom (Pambom) z Théb. Jeho abba vzal kus suchého dreva, zasadil ho a povedal mu: “Polievaj ho každý deň fľašou vody, až kým neprinesie ovocie.” Voda bola tak ďaleko, že musel večer odchádzať a vracal sa ráno. Po troch rokoch drevo ožilo a prinieslo ovocie. Vtedy starec vzal z ovocia, priniesol ho do chrámu a hovoril bratom: “Vezmite a jedzte ovocie poslušnosti.”
Abba Mojžiš sa pýtal abbu Silvána: “Môže človek každý deň položiť nový základ?” Starec odpovedal: “Ak sa bude usilovať, môže položiť nový základ v každom okamihu.”
Jeden z bratov sa opýtal otca Izidora, kňaza skítu: “Prečo majú démoni z teba taký strach?” Starec odpovedal: “Odkedy som sa stal mníchom, vždy som sa snažil nedovoliť hnevu vyrásť až do výšky mojich úst.”
Abba Ján povedal: “Mníšstvo je drina. Mních sa namáha vo všetkom, čo robí. To je to, čo je mních.”
Jedného dňa povedal abba Mojžiš bratovi Zachariášovi: “Povedz mi, čo mám robiť?” Pri tých slovách sa brat hodil na zem k starcovým nohám a povedal: “Mňa sa pýtaš, otče?” Starec mu povedal: “Ver mi, Zachariáš, syn môj, videl som Svätého Ducha zostupovať na teba a odvtedy som nútený pýtať sa teba.” Vtedy Zachariáš sňal z hlavy kapucňu, hodil si ju pod nohy a začal po nej dupať, vraviac: “Človek, ktorý nenechá jednať so sebou takto, sa nemôže stať mníchom.”
V Kelliách bol starec nazývaný Apollo. Ak niekto prišiel, aby spolu urobili nejakú prácu, pustil sa do nej s radosťou a hovoril: “Dnes idem pracovať s Kristom na spásu svojej duše, lebo to je odmena, ktorú dáva.”
Amma Teodora povedala, že učiteľovi musí byť cudzia túžba po nadvláde, ľudská sláva a pýcha. Nik ho nesmie dokázať obalamutiť lichotením alebo oslepiť darmi, ani dobyť cez žalúdok alebo ho prinútiť hnevom. Musí byť trpezlivý, mierny a tak pokorný, ako je to len možné. Musí byť spoľahlivý, nestranný, plný súcitu a milovník duší.
pokračovanie - obsah - slovníček
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Raj otcov púšte (1, 2, 3, 4, 5)
(c) www.grkat.net 14.11.2004 andreios