Amma Synklitika povedala: “Na začiatku tých, ktorí postupujú k Bohu, čaká veľa bojov a mnoho utrpenia, ale potom nasleduje nevýslovná radosť. Je to ako s tými, ktorí chcú zapáliť oheň. Najprv sú trápení dymom a tečú im slzy, kým nemajú to, čo chcú. Ako je napísané: Náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12, 29), tak aj my musíme roznecovať Boží oheň v nás cez slzy a námahu.”
Abba Hyperechios povedal: “Chváľ Boha bez prestania duchovnými piesňami, zotrvávaj vždy v rozjímaní a takýmto spôsobom budeš schopný niesť bremeno pokušení, ktoré budú na teba doliehať. Cestujúci, ktorý nesie ťažký náklad, z času na čas sa zastaví a urobí zopár hlbokých nádychov. To robí bremeno ľahším a cestu príjemnejšou.”
Keď abba Apollo počul spev mníchov,
ktorí nás vítali, prijal nás podľa zvykov, ktoré zachovávajú všetci mnísi.
Najprv padol na zem, potom vstal a pobozkal nás, zaviedol nás dnu a modlil sa
za nás. Keď nám vlastnoručne umyl nohy, pozval nás na malé občerstvenie.
Jeho mníchov bolo možné vidieť
plných radosti a aj telesne spokojných, tak ako to ešte nikto na zemi
nevidel. Nik z nich nebol zamračený ani skľúčený.
Ak sa niekto zdal trochu skľúčený,
abba Apollo sa ho opýtal na príčinu a povedal každému, čo má v tajných
skrýšach svojho srdca. Zvykol hovoriť: “Tí čo majú získať nebeské kráľovstvo,
nesmú byť ľahostajní voči svojej spáse. Ako sa nemáme bez prestania
radovať my, ktorí sme boli uznaní za hodných takej veľkej nádeje, ak nás
apoštol vyzýva: Modlite sa bez prestania, pri všetkom vzdávajte vďaky?”
Abba Pimen povedal: “Niet väčšej lásky, ako keď niekto položí svoj život za svojho blížneho. Keď počuješ niekoho, ako sa na teba sťažuje, a ty bojuješ so sebou a neodpovieš mu sťažnosťou na neho, ak ti ublížil a ty to trpezlivo nesieš a nehľadáš pomstu, vtedy kladieš život za svojho blížneho.”
Jeden z Kristových miláčikov, ktorý mal dar milosrdenstva, hovorieval: “Ten kto je naplnený milosrdenstvom, musí ho dávať v takej miere, v akej ho prijal, lebo také je Božie milosrdenstvo.”
Abba Anton povedal: “Už sa nebojím Boha, ja ho milujem, veď láska vyháňa všetok strach.” (1 Jn 4, 18)
Abba Agathon povedal: “Ak by som mohol stretnúť malomocného, dať mu svoje telo a vziať si jeho, bol by som veľmi šťastný.” To je dokonalá láska.
Tiež sa o ňom hovorilo, že keď raz zišiel do mesta predávať svoj tovar, našiel chorého pútnika ležiaceho na verejnom mieste, o ktorého sa nemal kto postarať. Starec si prenajal izbu, býval tam s ním a pracoval vlastnými rukami, aby mohol zaplatiť nájomné a zvyšok peňazí minul na potreby chorého. Ostal tam štyri mesiace, kým chorý nevyzdravel. Potom sa v pokoji vrátil do svojej kélie.
Vojak sa pýtal abbu Mia, či Boh prijal jeho pokánie. Keď mu starec vysvetlil mnohé veci, povedal: “Povedz mi, môj milý, ak sa ti roztrhá plášť, odhodíš ho preč?” On odvetil: “Nie, zaplátam ho a znovu ho nosím.” Starec mu povedal: “Ak sa ty tak staráš o svoj plášť, nebude sa Boh rovnako starať o svoje stvorenia?”
Abba Ján Trpaslík povedal: “Dom sa nezačína stavať zhora nadol. Musíte začať od základov, aby ste dosiahli vrchol.” Pýtali sa ho: “Čo znamená toto príslovie?” On povedal: “Základom je tvoj blížny, ktorého si musíš získať. Tu je začiatok. Všetky Kristove príkazy sú závislé na tomto.”
Istý brat sa pýtal abbu Matúša: “Ako je to možné, že bratia v skíte robili viac ako prikazovalo Písmo o milovaní svojich nepriateľov viac ako seba?” Abba Matúš im povedal: “Čo sa mňa týka, zatiaľ sa mi nepodarilo ani tých, čo milujú mňa, milovať tak ako seba.”
Dvaja starci žili spolu mnoho rokov a nikdy nemali medzi sebou spory. Prvý povedal druhému: “Poďme sa aj my pohádať, tak ako ostatní ľudia!” Druhý odpovedal: “Neviem, ako sa to robí.” Prvý povedal: “Pozri, položím medzi nás tehlu a poviem: ,Je moja‘, a ty povieš: ,Nie, je moja‘, a tak sa začneme vadiť.” Položili teda medzi seba tehlu a prvý povedal: “Je moja”, a druhý na to: “Nie, je moja”. Prvý odpovedal: “Ak je tvoja, vezmi si ju a choď!” Tak sa obidvaja vzdali bez toho, aby boli schopní nájsť nejakú príčinu na hádku.
Pýtali sa abbu Makaria, ako sa modliť. Starec odvetil: “Nie je potrebné veľa hovoriť v modlitbe. Často vystieraj svoje ruky a hovor: ,Pane, podľa svojej vôle a svojej múdrosti zmiluj sa nado mnou.‘ Ale ak zúri vojna v tvojej duši, pridaj ešte: ,Pomôž mi!‘ A keďže on vie, čo potrebujeme, ukáže na nás svoje milosrdenstvo.”
Abba Lót išiel pozrieť abbu Jozefa a povedal mu: “Abba, nakoľko som schopný, konám svoju malú službu, trochu sa postím, modlím sa a rozjímam, žijem v pokoji a ako len viem, očisťujem svoje myšlienky. Čo ešte môžem robiť?” Vtedy sa starec postavil, vystrel ruky k nebu, jeho prsty vyzerali ako desať horiacich fakieľ, a povedal mu: “Ak chceš, celý sa môžeš stať plameňom.”
Abba Pavol povedal: “Drž sa blízko Ježiša.”
Niekoľko mníchov prišlo pozrieť abbu Lukia a povedali mu: “Nepracujeme vlastnými rukami, poslúchame Pavlov príkaz a modlíme sa bez prestania.” Starec povedal: “Nejete a nespíte?” Oni povedali: “Ale áno.” On riekol: “Kto sa za vás modlí, kým spíte? Prepáčte mi, bratia, ale nerobíte to, čo hovoríte. Ukážem vám, ako sa modlím bez prestania, hoci pracujem vlastnými rukami. S Božou pomocou nazbieram palmové listy, spletám ich a hovorím: ,Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojho veľkého milosrdenstva, a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.‘ Je to modlitba, či nie?” Oni mu povedali: “Áno, je.” On pokračoval: “Keď celý deň pracujem a modlím sa v srdci, zarobím okolo šestnásť drobných. Dve z nich položím pred dvere a za zvyšok nakúpim potravu. A ten, kto nájde vonku tie mince, bude sa za mňa modliť, kým ja budem jesť a spať. A tak sa s Božou pomocou modlím bez prestania.”
O abbovi Arseniovi sa hovorilo, že v sobotné večery, keď sa pripravoval na slávu nedele, otočil sa chrbtom k slnku a vystrel ruky v modlitbe k nebu, až kým slnko opäť nezažiarilo na jeho tvár. Vtedy si sadol.
Hovorilo sa o abbovi Jánovi Trpaslíkovi, že jedného dňa spletal povrazy na dva koše, ale urobil jeden bez toho, aby si to všimol, až kým nedosiahol stenu, pretože jeho duch bol zamestnaný kontempláciou.
Abba Izidor povedal: “Keď som bol mladší a zotrvával som vo svojej cele, nijako som neobmedzoval svoju modlitbu, noc bola pre mňa časom modlitby rovnako ako deň.”
Všetkým, čo žijú v Egypte, je jasné, že vďaka mníchom je svet udržovaný v bytí a vďaka nim aj ľudský život je Bohom ochraňovaný a požehnávaný. Niet jediného mesta alebo dediny v Egypte, ktoré by neboli obkolesené pustovňami sťa hradbami, a všetci ľudia sú závislí na modlitbách mníchov ako na samom Bohu.
Abba Palladios rozprával: Jedného dňa, keď som zomieral od nudy, zašiel som za abbom Makariom a povedal som mu: “Čo mám robiť? Moje myšlienky na mňa útočia, hovoria, že nerobím žiaden pokrok a že mám odísť odtiaľto.” On mi povedal: “Povedz im: ,Na Kristovu slávu tu strážim steny.‘”
Abba Zenón povedal: “Ak človek chce, aby ho Boh rýchlo vypočul, skôr než sa začne modliť za čokoľvek iné, hoc aj za svoju dušu, keď stojí a vystiera svoje ruky k Bohu, musí sa modliť z celého srdca za svojich nepriateľov. Pri takomto konaní Boh vypočuje všetko, čo človek bude chcieť.”
Hovorilo sa o abbovi Arseniovi, že mal na hrudi priehlbinu vymytú slzami, ktoré mu padali z očí počas celého jeho života, keď sedel pri svojej ručnej práci. Keď sa abba Pimen dozvedel, že je mŕtvy, s plačom povedal: “Naozaj si blažený, abba Arsenios, lebo si plakal kvôli sebe na tomto svete. Ten, kto tu dolu neplače kvôli sebe, bude potom plakať naveky. Preto je nemožné neplakať, buď dobrovoľne, alebo z prinútenia vo večnom utrpení.”
Abba Ján z Kellie nám hovoril tento príbeh: V Egypte žila jedna veľmi pekná a bohatá kurtizána, ku ktorej prichádzali samí vznešení a mocní ľudia. Jedného dňa sa ocitla pri chráme a chcela vstúpiť dnu. Subdiakon stojaci pri vchode jej nechcel dovoliť vojsť a hovoril: “Nie si hodná vojsť do domu Boha, lebo si nečistá.” Biskup počul ich škriepku a vyšiel von. Kurtizána mu povedala: “Nechce ma pustiť do chrámu.” Biskup jej na to povedal: “Nie je ti dovolené vojsť, lebo nie si čistá.” Naplnila sa ľútosťou a povedala: “Odteraz už nebudem smilniť.” Biskup jej povedal: “Ak sem prinesieš všetko svoje bohatstvo, budem vedieť, že už sa viac nedopustíš smilstva.” Priniesla svoje bohatstvo a biskup všetko spálil v ohni. Ona potom vošla do chrámu, plakala a vravela: “Ak sa mi toto stalo tu dolu, čo všetko by som stratila tam hore?” Tak sa obrátila a stala sa vyvolenou nádobou.
Abba Gerontios z Petry povedal, že mnohí pokúšaní telesnými rozkošami sa dopúšťajú smilstva nie vo svojom tele, ale v duchu, a zatiaľčo chránia svoje telesné panenstvo, dopúšťajú sa cudzoložstva vo svojej duši. “Je dobré, milovaný, robiť všetko, čo je napísané, a strážiť svoje srdce so všemožnou starostlivosťou.”
Abba Kýros z Alexandrie dostal otázku o pokušení na smilstvo, a on odpovedal: “Ak na to nemyslíš, nemáš nádej, lebo ak na to nemyslíš, robíš to. Myslím tým, že každý, kto nebojuje proti hriechu a neodporuje mu v duchu, dopustí sa ho telom. Je veľkou pravdou, že ten, kto naozaj smilní, netrápi sa tým, že na to myslí.”
Abba Pambon povedal: “Ak máš srdce, môžeš byť spasený.”
Abba Eliáš, služobník, povedal: “Čo zmôže hriech tam, kde je pokánie? A aký je úžitok z lásky tam, kde je pýcha?”
Abba Izaiáš tiež povedal: “Ak sa Boh chce zmilovať nad dušou a ona sa búri, nič nenesie a robí si to, čo chce, vtedy dopustí, aby trpela tým, čím nechce, aby ho znovu hľadala.”
Abba Teodor z Fermu povedal: “Človek, ktorý ostáva stáť na mieste, keď robí pokánie, nesplnil prikázanie.”
Abba Teodor povedal: “Obmedzenie potravy umŕtvuje telo mnícha.” Iný starec povedal: “Bdenia ho umŕtvujú ešte viac.”
Abba Kopres povedal: “Požehnaný, kto znáša ťažkosti so vďakyvzdávaním.”
Abba Jakub povedal: “Ako lampa osvetľuje tmavú miestnosť, tak Božia bázeň osvecuje ľudské srdce, keď vnikne doň, a učí ho všetkým cnostiam a príkazom Božím.”
Povedal aj toto: “Nestačia nám len slová, lebo dnes je dosť slov medzi ľuďmi, ale potrebujeme činy, lebo to sa od nás žiada, nie slová, ktoré neprinášajú ovocie.”
pokračovanie - obsah - slovníček
|
|
|
|
Index > Texty > Teologické texty > Raj otcov púšte (1, 2, 3, 4, 5)
(c) www.grkat.net 07.07.2000 andreios