Abba Pimen povedal: “Počiatkom každého zla je nedbalosť.”
Abba Teodor zo Skítu povedal: “Prichádza ku mne myšlienka, ktorá ma trápi a nenecháva slobodným. Nemôže ma prinútiť konať, len jednoducho zastaví môj postup v cnosti. Ale bdelý človek ju odsekne a vstane k modlitbe.”
Abba Ján povedal: “Som ako človek sediaci pod veľkým stromom, ktorý vidí divé šelmy a hady prichádzajúce vo veľkom počte proti nemu. Keď to už nemôže s nimi vydržať, vyštverá sa na strom a je zachránený. Tak isto je to so mnou, sedím vo svojej cele a bojujem so zlými myšlienkami, ktoré na mňa útočia, a keď už nemám silu proti nim, v modlitbe hľadám záchranu u Boha a som zachránený pred nepriateľom.”
Amma Teodora povedala: “Usilujme sa vchádzať úzkou bránou. Ako stromy, ktoré neprestáli zimné búrky, nemôžu prinášať ovocie, tak je to aj s nami. Tento prítomný vek je búrkou a len vďaka mnohým skúškam a pokušeniam môžeme získať dedičstvo v nebeskom kráľovstve.”
Abba Evagrios povedal: “Odstráňte pokušenia a nikto nebude spasený.”
Starec hovorieval: “Keď neprežívame bojový stav, musíme sa pokorovať najviac, ako je len možné. Lebo Boh, keď uvidí našu slabosť, ochráni nás, ale keď sa budeme oslavovať, stiahne svoju ochranu a sme stratení.”
Abba Pimen hovoril o abbovi Jánovi Trpaslíkovi, že sa modlil k Bohu, aby mu odobral vášne, aby bol slobodný od ustarostenosti. Šiel za starcom a povedal mu: “Nachádzam sa v pokoji, bez nepriateľa.” Starec mu povedal: “Choď a naliehavo pros Boha, aby prebudil boj, aby si mohol znovu získať zármutok a pokoru, ktoré si zvykol mať, lebo len vďaka boju duša postupuje vpred.” Tak teda prosil Boha a keď boj prišiel, už sa viac nemodlil, aby mu ho Boh odobral, ale vravel: “Pane, daj mi silu na boj.”
Abba Dulas, poslušník abbu Vissariona, rozprával: Jedného dňa, keď sme sa prechádzali pri mori, mal som smäd a povedal som abbovi Vissarionovi: “Otče, som veľmi smädný.” Pomodlil sa a povedal mi: “Napi sa z morskej vody.” Napil som sa a voda bola sladká. Nabral som si z nej do koženej fľaše pre prípad, že by som neskôr bol opäť smädný. Keď to starec uvidel, opýtal sa ma, prečo si naberám z vody. Povedal som mu: “Odpusť mi, je to zo strachu, že budem neskôr opäť smädný.” Vtedy starec povedal: “Boh je tu, Boh je všade.”
Abba Epifanios povedal: “Človek, ktorý niečo dostane od iného kvôli svojej chudobe alebo potrebe, má v tom svoju odmenu a keďže je zahanbený, vracia to potajomky. Je to presne opačne ako koná Pán, Boh, ktorý prijíma potajomky, ale odmieňa v prítomnosti anjelov, archanjelov a spravodlivých.”
Abba Ján povedal svojmu bratovi: “Aj keď sme opovrhovaní v očiach všetkých ľudí, radujme sa, lebo sme ctení v očiach Boha.”
Toto rozprával abba Daniel
Faranita: Náš otec abba Arsenios nám hovoril o istom obyvateľovi skítu,
ktorý viedol pozoruhodný život a mal jednoduchú vieru, no pre svoju ľahkovernosť
bol podvedený a vravel: “Chlieb, ktorý prijímame, nie je skutočné telo
Krista, ale len symbol.” Dvaja starci, ktorí sa o tom dozvedeli, keďže
poznali jeho výnimočný spôsob života, vedeli, že to nehovorí zo zloby,
ale z prostoty. Prišli za ním a povedali: “Otče, počuli sme, že niekto
povedal tvrdenie protirečiace viere, hovoriac, že chlieb, ktorý prijímame,
nie je skutočné telo Krista, ale symbol.” Starec povedal: “Ja som ten, kto
to povedal.” A starci ho začali napomínať: “Nedrž sa tohto názoru, otče,
ale drž sa toho, čo je v súlade s tým, čo nám dala všeobecná cirkev. My
veríme, že ten chlieb sám osebe je telo Krista. Ako to bolo na počiatku, keď
Boh vzal prach zeme a stvoril človeka na svoj obraz, a nik nebol schopný
povedať, že to nie je obraz Boha, hoci nebolo vidieť, že je to tak, podobne
je to aj s chlebom, o ktorom povedal, že je jeho telom, a tak veríme, že je
skutočne telom Krista.” Starec im povedal: “Kým ma nepresvedčí samotná
vec, nebudem plne presvedčený.” Tak povedali: “Modlime sa k Bohu za toto
tajomstvo počas celého týždňa. Veríme, že nám to Boh zjaví. Starec to s
radosťou prijal a modlil sa týmito slovami: “Pane, ty vieš, že to nie je
zo zloby, že tomu neverím, že sa nedopúšťam chyby z ignorancie, odhaľ mi
toto tajomstvo, Pane Ježišu Kriste.” Starci sa vrátili do svojich kélií a
tiež sa modlili k Bohu: “Pane Ježišu Kriste, zjav toto tajomstvo starcovi,
aby mohol veriť a nestratil svoju odmenu.” Boh vypočul obidve modlitby.
Na konci týždňa v nedeľu prišli
do chrámu a sadli si všetci traja na ten istý pokrovec. Starec sedel
uprostred. Mali otvorené oči a keď bol chlieb umiestnený na svätý stôl,
ukázal sa iba tým trom, akoby bol malým dieťaťom. Keď kňaz natiahol ruku,
aby lámal ten chlieb, zostúpil z neba anjel s mečom a naplnil čašu krvou
dieťaťa. Keď kňaz nakrájal chlieb na drobné kúsky, anjel nakrájal dieťa
na kúsky. Keď pristúpili bližšie, aby prijali sväté častice, starec sám
dostal kúsok surového mäsa. Keď to videl, bál sa a vykríkol: “Pane, verím,
že tento chlieb je tvoje telo a táto čaša tvoja krv.” Vzápätí mäso,
ktoré držal v ruke, stalo sa chlebom, v súlade s tajomstvom sviatosti, a
on ho prijal, vzdávajúc vďaky Bohu. Vtedy mu starci povedali: “Boh pozná
ľudskú prirodzenosť, že človek nemôže jesť surové mäso, a preto
premenil svoje telo na chlieb a svoju krv na víno, pre tých, čo to prijímajú
vo viere.” Potom ďakovali Bohu za starca, že mu dovolil nestratiť odmenu za
svoju prácu. Tak sa všetci traja vrátili s radosťou do svojich kélií.
Hovorilo sa o abbovi Agathonovi, že ho vyhľadali nejakí mnísi, ktorí sa dopočuli o jeho vynikajúcom rozlišovaní. Chceli vidieť, či stratí náladu, a tak mu povedali: “Nie si ty ten Agathon, o ktorom sa hovorí, že je smilník a pyšný človek?” “Áno, je to čistá pravda”, odvetil. Pokračovali: “Nie si ty ten Agathon, ktorý stále hovorí nezmysly?” “Som to ja.” Opäť povedali: “Nie si ty ten Agathon heretik?” Ale vtedy odvetil: “Ja nie som heretik.” Opýtali sa ho: “Povedz, prečo si prijal všetko, z čoho sme ťa obvinili, ale odmietol si to posledné?” Odpovedal im: “Prvé obvinenia som prijal, lebo prospejú mojej duši. Ale heréza je oddelenie od Boha. A ja nemám nič, čo by ma mohlo odlúčiť od Boha.” Pri tomto výroku sa veľmi zadivili nad jeho rozlišovaním a vrátili sa poučení.
Abba Teodor povedal: “Ak sa priatelíš s niekým, kto padne do pokušenia smilstva, ponúkni mu svoju ruku, ak môžeš, a vysloboď ho z neho. Ale ak upadne do herézy a nepodarí sa ti odvrátiť ho od nej, rýchlo sa oddeľ od neho, lebo ak sa omeškáš, aj ty môžeš byť stiahnutý s ním do priepasti.”
Abba Anton povedal: “Poslušnosť so zdržanlivosťou dávajú človeku vládu nad divými zvieratami.”
Abba Theonas jedol zeleninu, ale len tú, čo sa nemusí variť. Hovorí sa o ňom, že zvykol v noci vychádzať z kélie a zotrvávať v spoločnosti divých zvierat, pričom im dával piť z vody, ktorú mal. Raz ktosi videl stáda antilop, divých somárov, gaziel a iných zvierat pri jeho pustovni. Tieto stvorenia mu vždy boli potešením.
Raz, keď hroch plienil okolitú krajinu, otcovia zavolali abbu Vissariona, aby im pomohol. Stál na mieste a čakal. Keď uvidel zviera, ktoré bolo nezvyčajne veľké, povedal mu, aby už viac nepustošilo krajinu: “V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si už viac neplienil túto krajinu!” Hroch sa úplne stratil z týchto končín, ako keby ho odniesol preč anjel.
Abba Xanthios povedal: “Pes je lepší ako ja, lebo má lásku a nesúdi.”
Prišli sme k stromu, vedení milým hostiteľom, a tam sme natrafili na leva. Keď sme ho uzreli, môj sprievodca a ja sme sa zachveli, ale svätý starec bez mihnutia oka pokračoval ďalej a my sme šli za ním. Dravec, povedali by ste, že na Boží pokyn, sa skromne odtiahol nabok a sadol si, kým starec oberal ovocie z dolných konárov. Natiahol ruku plnú datlí, zviera pribehlo a vzalo si ich tak pokojne ako nejaké domáce zviera. Keď dojedlo, odišlo. My sme stáli, triasli sa a neverili svojim očiam. Uvedomovali sme si, aká veľká viera je v ňom a aká úbohosť ducha v nás.
Kým sa abba Makarios modlil vo svojej jaskyni v púšti, pribehla znenazdania hyena a začala mu oblizovať nohy. Nežne ho ťahala za okraj tuniky a viedla ho ku svojej jaskyni. Išiel za ňou a hovoril si: “Som zvedavý, čo odo mňa to zviera chce.” Keď ho priviedla k jaskyni, vošla dnu a vyniesla svoje šteňatá, ktoré sa narodili slepé. Modlil sa nad nimi a vrátil ich hyene s uzdraveným zrakom. Ona sa vrátila dnu a ako poďakovanie mu priniesla hrubú kožu z barana a položila ju na jeho nohy. Usmial sa na ňu ako na nejakú milú osobu, vzal si kožu a natiahol sa na ňu.
Istý starec prišiel do cely abbu Jána a našiel ho spať, s anjelom, ktorý stál nad ním a ovieval ho. Keď to videl, ušiel. Keď abba Ján vstal, opýtal sa svojho poslušníka: “Vošiel niekto dnu, kým som spal?” On povedal: “Áno, nejaký starec.” Vtedy abba Ján spoznal, že ten starec mu bol rovný a videl anjela.
Abba Pimen hovoril o abbovi Nisterovi, že bol ako ten medený had, ktorého vyrobil Mojžiš, aby sa ľudia uzdravili. Mal všetky cnosti a bez slova uzdravoval každého.
Starci sa pýtali abbu Agathona na abbu Eliáša: “Je to dobrý abba?” Starec im odvetil: “Vzhľadom na svoju generáciu je dobrý.” Oni mu povedali: “A aký je v porovnaní s predošlými?” On im dal túto odpoveď: “Povedal som vám, že vzhľadom na túto generáciu je dobrý, ale v porovnaní s predošlými: v skíte som videl muža, ktorý tak, ako Jozue, Nunov syn, vedel zastaviť slnko na nebesiach.” Pri týchto slovách užasli a vzdali slávu Bohu.
Svätí otcovia prorokovali o posledných generáciách. Vraveli: “Čo sme urobili my?” Jeden z nich, veľký abba Ischyrion odpovedal: “My sme splnili príkazy Boha.” Ostatní sa pýtali: “A tí, čo prídu po nás, čo budú robiť?” On odpovedal: “Budú bojovať, aby dosiahli aspoň polovicu z našich činov.” Oni sa pýtali: “A čo sa stane s tými, čo prídu po nich?” On povedal: “Ľudia tej generácie nedokončia žiadne dielo a príde na nich všetko pokušenie. Ale tí, čo sa osvedčia v ten deň, budú väčší ako my a naši otcovia.”
obsah - slovníček - mená a názvy
Anton Veľký - (Antonios, Antonij Velikij) jeden zo zakladateľov mníšstva. Sviatok má 17. januára.
Faran - mesto na Sinajskom poloostrove, severne od vrchu Sinaj.
Kellia - miesto v púšti južne od Nitrie. Meno dostalo podľa veľkého množstva kélií, ktoré tam boli.
Makarios Egyptský - (Makar, Makarij) znamená Blažený (po grécky). Sviatok má 19. januára.
Mojžiš - Tu sa spomína Mojžiš (Mojsej) Murín (=čierny), pochádzal z Etiópie a bol černoch. Sviatok má 28. augusta.
Nitria - púšť na západ od delty Nílu.
Pelusion - mesto pri pobreží Stredozemného mora smerom na východ od delty Nílu.
Petra - mesto v Negevskej púšti (dnes v Jordánsku).
Pimen - znamená Pastier (po grécky). V našom kalendári má sviatok 27. augusta.
Skítis - (gr. Skítis, Skétis) miesto v púšti na západ od Nílu, južne od Kellií.
Téby - mesto na strednom toku Nílu.
Vissarion - podľa inej výslovnosti Bessarion. V našom kalendári má sviatok 6. júna.
Pri menách, ktoré sú v slovenčine bežne zaužívané (Mojžiš, Anton), sme použili ich slovenskú podobu, pri menej zvyčajných menách sme použili ich grécky tvar prepisujúc ich podľa súčasnej výslovnosti.
Preklad: Dávid Pancza
Slovníček a jazyková úprava: Andrej Škoviera
Preklad je urobený z anglického textu uverejneného na Encyclopedia
Coptica.
Index > Texty > Teologické texty > Raj otcov púšte (1, 2, 3, 4, 5)
(c) www.grkat.net 07.07.2000 andreios