V súvislosti s novým prekladom svätej božskej liturgie často počuť otázku: Prečo v liturgii (pred Dôstojné je) prosíme za Bohorodičku, veď ona je už oslávená s telom aj dušou v nebeskom kráľovstve. A mohli by sme to rozšíriť aj na predchádzajúcu tichú modlitbu, kde sa spomínajú praotcovia, otcovia, patriarchovia, proroci, apoštoli, kazatelia, evanjelisti, mučeníci, vyznavači, pustovníci a duše všetkých spravodlivých, ktorí vo viere ukončili svoj život. Tí predsa už tiež nepotrebujú naše prosby. Presný text však znie: "Osobitne ti prinášame túto duchovnú službu za presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku a vždy Pannu Máriu." Nikde sa nehovorí, že prinášame prosbu či príhovor, ale službu. Mnohí si pojem modlitba zužujú len na prosbu, príhovor. V období po tridentskom koncile sa neúmerne zvýrazňoval obetný ráz eucharistie, že sa obetuje za niekoho, za niečo (ako prosba). Grécke slovo eucharistía (cirkevnoslovansky blahodarénije) však znamená vďakyvzdanie. Toto je azda najvýznamnejší rozmer liturgie - vďakyvzdanie, dobrorečenie. Tento prvok prevláda v biblickom chápaní modlitby v Starej aj Novej zmluve; Pavol napríklad píše: "Vzdávam vďaky Bohu,... keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách vo dne i v noci." (2 Tim 1,3; porov. aj Rim 1,8; 1 Kor 1,4; Flp 1,3; Kol 1,3 a iné.) V božskej liturgii sa teda modlíme za Bohorodičku aj za patriarchov, prorokov, apoštolov… ale nie v takom zmysle, že za nich prosíme, ale vzdávame vďaky, chválime a oslavujeme Boha za spoločenstvo našich bratov a sestier a za našu nebeskú Matku, ktorí sú pre nás svedectvom Božej dobroty a krásy a vzorom na ceste do Kráľovstva.
Andrej Škoviera
Index > Texty > Teologické texty > Prosíme v liturgii za Bohorodičku?
(c) www.grkat.net 20.12.2002 andreios